Rozhovor s akvaristom Romanom Štefankom, trojnásobným víťazom európskych výstav kaprozúbek posledných troch rokov, odkrýva fascinujúci svet chovu vzácnych rýb. Zistite, prečo sú kaprozúbky tak unikátne a aké výzvy prináša chov kreviet Sulawesi.
Už pri príchode je jasné, že dom skrýva akvaristickú pestírnu. Na dvore sú veľké prázdne nádrže. Automaticky idem otvorenou bránkou k garáži/suterénu, kde ma priateľsky víta hlavná osobnosť tohto rozhovoru, trojnásobný víťaz medzinárodných súťaží kaprozúbek, pán Roman Štefanko. Hneď pri vstupe do pestírne sú vidieť pekne udržiavané nádrže s nádhernými rybkami vo vnútri. Čím idem hlbšie do suterénu, tým zaujímavejšie kúsky, až ma plne uchváti malá miestnosť venovaná kaprozúbkám.
Máte to tu krásne a ty kaprozúbky...
Vejáriky, ktoré máme na výstavy, sú vzácnejšie. Podarí sa odchovať napríklad 30 rybičiek a sú tam štyri samičky. Každý povie: "To nič nevydrží. To ja nechcem." Pri tom vo studenej vode vydržia aj dva, tri roky. Chovám asi 25 druhov už len na výstavy. Prevádzkovane Diapteron a malí Aphyosemion, ktorým stačí teplota 16-22 °C.
Áno, na teplote záleží. Dívala som sa, že máte moc pekné všetky akvária a v nich pekné kúsky.
Ja na čistenie a výmenu vody používam hadice.
Kamarát sa tu poblíž sťahoval a dal mi za veľmi dobrú cenu asi 30 akvárií, ktoré boli na zákazku. Takže som to trochu preorganizoval. Pôvodne som vpredu mal asi kubíkové nádrže, v ktorých som robil neonku obecnú. Asi len rok, ale potom som si hovoril: "Peniaze nie sú všetko. To je o zdraví." Pořád dokola sme vytierali 800 kusov. Každý deň 100 párov. Deň pauzu a zase.
Mňa teď napríklad prekvapilo, že aj veľkochovatelia neonek sa počítajú ručne. Pri tom existujú automaty na počítanie.
Viem, že jeden chovateľ v Nemecku má obrovskú pestírnu a robí pol milióna neonek mesačne. Majú triedičku a počítajú to, ale zabalí to strašný aušus. Ryby bez skreli, bez očí... všetko. To tam takto je. Ale v Nemecku by chceli, aby sme im za 10, 12 centov dávali kvalitné ryby, aby boli prebrané.
Tri koruny za neonku, to je neskutočné.
Oni sa tí naši vývozcovia tak predháňali medzi sebou. Nenažraní boli. Vrchol nenažranosti od nich bolo kúpiť neonky z Malajzie, prebalit ich a poslať do Nemecka ako české. Dneska už je to tak zlé, že sa s tým nedá nič robiť.
To som si tiež hovorila, že z toho asi cesta nie je.
My chováme teď Pandy a tiež sme s cenou museli dolu.
Zhruba pred 10 rokmi stáli 40 Kč a v obchode 70 Kč, ale nevydržali. Hodne ľudí s nimi urobilo zlé skúsenosti.
Pandy chová spousta ľudí. Môže sa to ale stať.
Záchranné chovy a Sulawesi krevety
ForAquarist je práve projektom pre podporu akvaristiky a chovateľov.
Ja som teď koukal na tie vaše inzeráty a je toho mraky.
Ono sa toho o vás nedá toľko dohľadať. Pouze vaše úspechy z výstav kaprozúbek. Začneme teda tým, ako ste sa k chovu rýb dostal?
Ja choval rybičky od malička. Pred vojnou som mal pár akvárií a po vojne som začal robiť akvarijné ryby naplno. Začal som po vojne s Malawi cichlidami a Tanganikou. Mal som to v paneláku. Vstával som ráno v štyri, urobil ryby, na šiestu do práce (jazdil som s nákladným autom) a po práci znovu. To takto bolo asi osem rokov.
V detstve to boli aké rybky?
Betty, pávie očko na sklenenej. V roku 1980 to nebola žiadna sranda. Lepidla moc nebola, že by sa to slepilo. Zasklievalo sa to do rámu. Tmel nebol.
My robíme asi šesť druhov na predaj.
To, čo tam je, tak sú Sulawesi krevety a tie sú nepredajné. Neoficiálne pomáham zoologickej záhrade. Pomáham im so záchrannými chovmi, takže to držíme spolu. Zohnal som pre nás ďalšie dva druhy, aby ich mali Caridina spongicola a masapi
V ZOO ich majú na bielom piesku a je tam jeden kameň a všetky tie krevety sú vidieť. Ale v momente, keď sa im dopraje ich prirodzené prostredie, tak ona je trebárs na kraji toho šutru a keď ma vidí, tak tá kreveta zkoprne a začne cúvať späť. Dennerli je tam hodne a vedia, že im nič nehrozí, tak tie vidieť sú dobre.
Ja som ich v tej ZOO videl a poznám toho chlapca, čo ich ošetruje, tak poviem: "Ja to chcem robiť. Čo si mám kúpiť? Ukáž, ako sa to robí. Ako sa o to staráš?"
Nakoniec to asi nie je tak ťažké, dodržať tie základné podmienky. Pre nás, čo vieme, ako sa o ne starať, to nie je ťažké. Je to o tom udržať vodu čistú od dusíkatých látok a rozpustiť do vody minerály, preto až keď dokážete 8,5 pH, tak náročnejšie druhy zo Sulawesi donosí vajíčka. Ony všetky nosia, ale nedonosí ich, keď nie je pH dosť hore. Prídu o ne.
To teda na to kupujete nejaké prostriedky?
Minerálne soli. Predávajú sa priamo sulaweské. Za peniaze sa dá zohnať všetko.
Horšie je, že je potrebné udržiavať 28 °C. Takže sa k tomu musí hodne kúriť.
Vyčlenil som sedem nádrží a som pripravený pomôcť so siedmimi druhmi. Uvidíme, či sa nám to podarí zohnať. Budeme v to dúfať.
A čo keby ste sa vydal na miesto? Třeba byste si to tam zařídil a třeba by to dávalo smysl.
Třeba jo, ale zatím sháním. Už nám měly přijít tři druhy z Indonésie, ale zkolabovalo to na evropských povoleních.
Firma z Ázie si špeciálne európske veterinárne povolenia nechcela vybaviť. Museli by sa spojiť tu s určitým kupcom a oni povedali, že nie, že sa tým zaoberať nebudú. Povedali, že majú dostatočné povolenia predávať do celého sveta, ale kvôli EÚ nebudú robiť nič extra. A bolo to. Tak sme mohli mať ešte tri druhy, ktoré tu nemáme.
To je škoda.
Je to škoda. Ja ich vždycky kúpil tak 30-50, rozdelil som sa s ZOO, ktorým som ich dal zadarmo. Mám s nimi veľmi dobrú spoluprácu.
Diverzita druhov a chovateľské špecifiká
A mám tu ešte divoké živorodky.
Tie sú nádherné. To by človek neřekl, aké sú pekné.
Máme Xiphophorus heller yucatan I i II. Máme Xiphophorus signum Xiphophorus pygmeus a Xiphophorus montezumae. Sú krásne. Tá ryba má 7-10 cm a rovnako dlhý meč alebo i dlhší.
Mám tu taký udržiavací chov.
Ja som si hovorila, aké druhy by prichádzali v úvahu pre ľudí, ktorí by chceli akvárium a v ňom druhy, ktoré by boli dobre vidieť, takzvane z gauče.
Tieto ryby si zvyknú na ľudí, takže by to šlo. Třeba tie Xiphophorus montezumae mám dole u zeme. Chcú studenšiu vodu a trošku väčší prúd a miesto, kde sa môžu schovať.
V prírode je v potoku prúd a samec sa drží za kameňom, aby sa toľko nevysiloval, a ak príde iný, tak ho vyženie alebo sa tam drží samica.
Jediné je, že tu moc neudržím kytičky. Nemám tu dostatok svetla. Keď kŕmim mrazeným krmivom, nalepí sa to na tie kytičky. To je ťažké. Tak majú umelé, akoby mopy (napr. štetky do filtrov do jazierok).
Keď sa mláďatá nemajú kam schovať, tak by bola sežraná. Takže tam zalezú mladí, vždycky len vykúknu a hneď späť a pokiaľ nemajú centimeter a pól, tak z toho nevyjdú.
Kaprozúbky: Vášeň a úspechy
Jak jste se vlastně dostal k kaprozúbkam? Úplne náhodou. U niekoho som to videl a tie farby ma tak zaujali, že som si to chcel vyskúšať.
Na začiatku som mal Fundulopanchax, hneď som si chcel taktiež vyskúšať Nothobranchius. Nikdy som to predtým nerobil, tak ma to zaujalo. Potom som u toho zostal.
Jak dlouho kaprozúbky chováte?
Dlho nie. Takých sedem rokov.
Na to, koľko máte ocenení...
To je za posledné tri roky. Pretože ma prehovoril bývalý predseda Českej kaprozúbkovej spoločnosti. Oznámil mi: "Tak Romane, budeš u nás." A už som bol členom. A po dvoch rokoch ma poprosil, aby som vystavoval. Tak som začal vystavovať. Cieľ bol, aby sme boli aspoň dvaja Česi v prvej desiatke. Tak prvým rokom som hneď vyhral európsku cenu. Druhý rok mi hovoril predseda: "Romane, to by bolo fajn, keby si to vyhral znovu," tak sa mi to podarilo vyhrať znovu. To už som povedal: "Tretí rok a potom už vystavujem len menšie množstvá, bolo to naozaj náročné." Vlani sme boli ako klub prví.
Ja som sa dívala, že vo spolku kaprozúbiek je celkovo asi 20 členov.
Áno, zhruba. Z toho je aktívnych členov do desiatich. Z tých, čo má viac akvárií, nás je tak sedem, osem. Je tam tiež veľa členov, ktorí len platia príspevky, ale už to vlastne nerobia. Je to také mŕtve. Ani na tú výstavu sa ľudia neprídu pozrieť.
Je škoda, že sa termín prekrýva s Rychnovskou výstavou.
Povedomie o týchto rybách je mizivé. Často si myslia, že je to zabijácka ryba, čo ale nie je pravda. Taktiež si myslia, že sa nedajú chovať s inými rybami. (O tom písal v článku Ondřej Dočkal, viz Kaprozúbky– krásne, rôznorodé, sú vhodné práve pre vás?)
To je taktiež na akvaristike zaujímavé, že v niektorých oblastiach sú obrovské obraty.
Napríklad niektoré e-shopy. Mne na tých e-shopoch mrzí, že tovar predávajú lacnejšie než malým krámikom, kde platia nájmy, a aby pre nich podnikanie malo zmysel, musia mať maržu. Trebárs tu v Příbrami majú super ryby, ale ľudia tam na ryby nechodí. Radšej idú do Tesca, do SuperZoo. Predavačky tomu nerozumejú a neporadia. Tu v tej miestnej predajni im povie, čo bude fungovať. ForAquarist je postavený tak, že by mal umožniť pomoc malým obchodníkom a chovateľom.
Kamarát mi hovoril taktiež, že trebárs na Facebooku mal 3000 ľudí a chválil sa mi, koľko na tom zarobil, keď skupoval ryby a predával ich v tej skupine. Ponúkal mi odkup, ale toto ja robiť nebudem. Nemám na to čas ani náladu. Raz týždenne zabalím ryby na veľkoobchod do Nemecka a to množstvo mi zarobí na náklady a záujmové chovy. V máloktorej rybárni nájdete ryby, ktoré tam nie sú na výdělek. U spústy ľudí sú len ryby na výdělek a nie je tam ani jedna pre radosť.
Keď sa ešte vrátime k kaprozúbkam, čo vám príde ako najťažšie na ich chove?
Rozmnožujú sa pomerne dobre, ale u spústy druhov je problém s líhnutím jiker. Napríklad vejáriky. Po 3–6 mesiacoch zalejete pytlík, pozerá na vás 100 jiker a vylezú štyri rybičky. Znovu sa to zasuší a vylezie trebárs 20 rybičiek a tých zvyšných 70 z toho trebárs už nikdy nedostanete. Ďalší pytlík a je tam 100 rybičiek.
Je to teda nepravidelné. Odoberám iba vykúlené mláďatá, ktoré tam prežijú. Od Diapteronů odoberám čo mesiac a pol okolo sto mláďat. To už je ťažšia ryba, ale keď majú podmienky, čo potrebujú, tak sa to dá. Väčšina druhov je pomerne ľahko množiteľná a odchovateľná. Ryby z prírody sa super trú, dobre sa to líhne, ale ich potomci už nie. Trebárs im len chýba jedlo z prírody. Napríklad nejakí mravce alebo niečo iné. Takže sa môže stať, že sa už nemnožia, ale za tri roky tam niekto pôjde zase na expedíciu a zase privezú. Inak si nemyslím, že by boli kaprozúbky zle množiteľné. Sú druhy, ktoré sa množia obtiažne, ale myslím si, že väčšina je pomerne ľahko množiteľná a obtiažnych bude okolo 30 %. To je samozrejme len môj názor.
Ide o to, ako to vníma verejnosť, či to nevníma ako krátkovekú obtiažnu rybu. Všetci to poznajú ako Killifish a už len ten názov.
Ja viem, že je to dánska kaluž.
Áno, ono sa hovorí, že v každej šľapaji od slona sa ryby usídlia a namnožia.
Pre začiatočníkov Fundulopanchax gardneri sú veľmi jednoducho množiteľné. Také Fundulopanchax amieti by sa tým začiatočníkom mohlo dariť. Je taktiež spústa rýb rodu Aphyosemion, sú nádherné ryby a dajú sa množiť ľahko. Stačí len trošku mäkšej vody.
A ako dlho budú žiť?
Fundulopanchax, Aphyosemion 2–4 roky. Epiplatys aj 10 rokov a bude stačiť 18–22 °C.
Nothobranchius, krásna ryba. Do akvária skleničku od uhoriek. Dať tam 2 cm rašeliny alebo kokosovú drť, dať tam jedného samčeka a dve samičky a budú sa do toho vytierať. Každý si môže vyskúšať. Sliať rašelinu s ikrami, vyžmýkať to. Niektoré druhy je možné zalievať už aj po jednom mesiaci.
Mne na tom príde zaujímavé, že pokiaľ by si potom akvaristi chceli dať pauzu, môžu ikry schovať, nechať dožiť dospelé.
Na to sú super Nothobranchius. Tí sa zalievajú trebárs až po 5–7 mesiacoch, podľa teploty. Dotrú chovné ryby, ktoré po pol roku až ôsmich mesiacoch umrú. Dokážu sa množiť aj vo 20 °C každý deň. Samička dá napríklad šesť ikier denne. A potom si ich zalejem, kedy chcem.
Ktoré kaprozúbky máte najobľúbenejšie?
My zapálení kaprozúbkari by sme potrebovali mať všetky. Držal som asi 45 druhov a rozdal som ich. Už to nešlo ďalej, toto množstvo je naozaj náročné obstarať. Skúsil som si od všetkého niečo.
Druhý diel rozhovoru bude čoskoro zverejnený.
