Úvod - pôvod označenia „rosy“ teter

Označenie „Rosy“ tetry je používané v literatúre už roky, a to podľa najbežnejšieho druhu tejto skupiny, ktorým sú tetry Megalamphodus rosaceus (dávnejšie označované ako Hyphessobrycon ornatus). V tejto skupine je dnes okolo 30 blízko či vzdialene príbuzných druhov predchádzajúceho rodu Hyphessobrycon. Ten je podľa nového prepracovania premenovaný na Megalamphodus. Niektorí autori do tejto skupiny zaraďujú aj zástupcov pôvodných rodov Pristella, Pseudopristella.

Taxonomické zmeny a ich dopad na akvaristiku

Bohužel sa akvaristov dotýka pre nich nepríjemné premenovanie akvarijných rybičiek. Pôvodne to boli parmičky, potom pancierničky a vlani skupina 13 vedcov po 6-ročnej práci uverejnila svoje závery (na ktorých sa ale ešte ďalej pracuje). Tak napríklad pôvodne fantómové tetry zvané rodovým názvom Megalamphodus a následne premenované naHyphessobrycon,sa vracajú späť k pôvodnému označeniu Megalamphodus.

Návrh praktického delenia: skupina „teter s čerešňovou škvrnou“ a „bentosi“

Z hľadiska ichthyologického, príbuzenských vzťahov medzi jednotlivými rodmi tejto skupiny sa to zdá logické. Z pohľadu akvaristu sa mi zdá logickejšie vytvoriť užšiu skupinu „rosy“ teter, do ktorej by patrili dva okruhy druhov. Prvým sú tzv. tetry s čerešňovou škvrnou, druhou sú potom príslušníci skupiny „bentosi“. U oboch skupín týchto rybičiek sa objavuje viac či menej výrazné červeno ružové zafarbenie tela, ktoré je dominantné a upúta pozorovateľa už na prvý pohľad.

Prece len napr. Pristella maxillarisv hejne chovaná v akváriu skôr než by upútala ružovou farbou, vytvára dojem bežnej striebornej rybky. Zástupcovia rodu Pseudopristella nie sú v akvaristike bežné, stretávame sa s nimi spravidla v dovozoch, ako tzv. primiešaniny (Beifänge). Ich odchov je doteraz zahalený tajomstvom. Skupina fantómových tetier je zase odlišná ako svojím správaním v akváriách, tak aj spôsobom odchovu.

V posledných rokoch sa objavila celá rada dovozov rybičiek, ktoré sú si veľmi podobné a viac či menej predchádzajúce citované rybičky pripomínajú. Majú ale celú radu odlišností a možno sa len domnievať, že medzi týmito novinkami bude ako celá rada „dobrých“ nových druhov, tak aj rada farebných variant už známych obyvateľov našich akvárií.

Tetry s čerešňovou škvrnou - Popis jednotlivých druhov:

Tri z viac ako 30 popísaných druhov „rosy“ teter sú známe pod spoločným označením tetry s čerešňovou škvrnou (nemecky Kirschflecksalmler) či tetry – krvácejúce srdce (bleeding–heart). Ich dospelé jedince sú vždy väčšie ako ostatné „rosy“ a navzájom ich možno ľahko rozpoznať podľa spoločného charakteristického znaku – červenej škvrnky v strednej časti tela za prsnou plutvou. Zatiaľ nie je známe, že by sa táto škvrnka objavovala u iných teter.

Chov týchto rýb je celkom bezproblémový, ak máme k dispozícii väčšie (aspoň 100litrové) akvária.

Rúškom tajomstva je stále zahalená problematika chovu týchto rýb. Sám nepoznám akvaristu, ktorý by preukázateľne tieto ryby odchoval.

Omlouvám se, ale nemám žádný text k překladu. Můžete prosím poskytnout text, který chcete přeložit?

1. Dlhoplutvá tetra s čerešňovou škvrnou. Tetra Perezova.

Toto je tetra, ktorá je ozdobou každého veľkého spoločenského akvária. Zvlášť dospelí samci sú prekrásne zafarbení s neprehliadnuteľnou pretiahnutou chrbtnou plutvou. Postávajú v skupinkách v akváriu. Kľud je ale len zdánlivý. V každej takejto skupinke je pevná hierarchia, kde si každý člen skupiny svoje postavenie musí vybojovať.

Mnoho rokov bol známy iba jeden zástupca tejto skupiny – v posledných rokoch k nemu pribudli ešte ďalšie dva nové druhy.

Prvý – Megalamphodus erythrostigmusbol prvýkrát opísaný 1943 pánom Henry W. FOWLEROM.

Pôvod označenia

Niekedy sa uvádza názov Perezova tetra, podľa majiteľa exportnej formy, ktorý rybku prvýkrát doviezol na svetové trhy. Pochádza z Amazonskej panvy v okolí Leticie a Tabatingy, kde sa stretávajú hranice Brazílie, Kolumbie a Peru.

I napriek tomu zostala prakticky neznáma, až do r. 1956, kedy bola znovu opísaná holandským akvaristom a ichtyológom J.J. HOEDEMANNOM z Kráľovského múzea v Amsterdame. Pomenoval túto rybku Hyphessobrycon rubrostigma. Konečného pomenovania sa ale dočkala až v r. 1972, keď francúzsky ichtyológ Dr.J.GÉRY uviedol, že ide o dve rovnaké pomenovania jednej ryby. Odporučil používať prvé pomenovanie. Už aj na odporúčanie GÉRYHO použil v r. 1970 prof. STERBA vo svojej publikácii označenie Hyphessobrycon erythrostigma.

Aj keď sa jedná teraz už o celkom bežné akvarijné rybky známe z 50. a 60. rokov, až v r. 1965 boli definitívne určené Dr.J.GÉRYM na základe odchytov z Rio Preto, ktoré vykonal Harald SCHULTZ.

Igarapé Preto je vzdialené asi 60 km od spoločných hraníc Brazílie, Kolumbie a Peru, patrí do povodia Rio Solimoes. Tu rybka žije v malých potôčikoch s čiernou vodou v spoločnosti s neonkami obecným, Paracheirodon innesi.

Preto sa dá domnievať, že podobné podmienky budú platiť pre odchov u oboch druhov. WEITZMAN (1997) sa pokúšal rybky za podmienok podobných pre neónku odchovať, ale neúspešne. BAENSCH a RIEHL (1992) uvádzajú, že odchov sa v zajatí nezadaril. STERBA (1987) zase tvrdí, že odchov je jednoduchší u Hyphessobrycon socolofia že pre oba druhy platia podobné podmienky k odchovu. Plôd sa môže vyliahnuť počas 24 hodín, za 48-60 hodín môžeme pozorovať rozplávanie. Tieto časové údaje ale závisia aj na teplote vody. Tento druh vykazuje často značnú variabilitu v intenzite i odtieni vyfarbenia. Najlepšieho vyfarbenia dosahujú nad tmavým piesčitým substrátom, niektorí fotografi používajú dokonca priamo čierny substrát.

Odchov

Snom asi každého akvaristu, ktorý túto rybku doma chová, je jej odchov. Domnievam sa, že v zajatie ešte k úspešnému odchovu nedošlo. Aspoň nie v Českej republike. K snahe o rozmnoženie sme v minulosti použili kaprie hypofýzu, po ktorej sa rybky opakovane vytreli. Ikry ale neboli oplodnené, krátko po výtěre zbledli a zplesniveli.

Druhý pokus o výter som potom vykonal nasledovne. Rybičky som ponechal v 90litrovej nádrži obvykle zariadenej vrátane piesočnatého dna, ktoré z 2/3 bolo pokryté rastlinami, hlavne hnedovkou krídlatou (Microsorum pteropus) a jávským machom (Vesicularia dubyana).

Vedľa hejnka Megalamphodus erythrostigmus (dva samce – jeden dominantný a druhý submisívny – a štyri samice) som do akvária umiestnil asi 8 guppies (Poecilia reticulata). Gupky plávali prevažne pod hladinou a prakticky nerušili veľké tetry v ich námluvách. Skôr im svojím bezstarostným plávaním dodávali pocit bezpečia v akváriu. Sú to okolnosti známe mnohým chovateľom drobných juhoamerických cichlíd, ktoré v prítomnosti pavích očí strácajú plachosť a ľahšie sa vytierajú.

Rybičky sa vytreli v hejne, samozrejme v týchto podmienkach a pri obvyklej vodovodnej vode v akváriu, k ďalšiemu vývoju ikier opäť nedošlo. Vlastný výter som ale nepozoroval – vzhľadom na moju profesiu som od rána do večera v zamestnaní. Trenie som spoznal len podľa toho, že zaplnené samičky stratili pôvodné známky zaplnenosti, plnšieho bruška a čajovo zafarbených vaječníkov.

Domnievam sa, že toto je ale cesta, ako v budúcnosti tieto ryby odchovať aj v zajatí. Mne chýbalo viac trpezlivosti a predovšetkým čas. V tú dobu som mal doma niekoľko noviniek, ktoré sa úspešne množili, a tak som sa radšej venoval im. Keď som ale podobný pokus vykonal s odstupom času znova a miesto piesku som použil trenie roštu, k výtěru už nedošlo.

Perezove tetry boli v tomto prostredí nepokojné, plaché. Preto sa domnievam, že na trenie potrebujú na dne piesok. Je rada akvaristov, ktorí pozorovali trenie v spoločných akváriách – dominantný samec si ochraňuje svoje teritórium, podobne ako to poznáme u piraní. Predpokladám, že aj moje ryby sa trením do piesku, samec striedal dve samice, ktoré podľa môjho názoru boli asi najlepšie pripravené na trenie. Zvyšné dve samice prílišné známky pripravenosti na trenie neprejavovali.

Omlouvám se, ale nemám žádný text k překladu. Můžete prosím poskytnout text, který chcete přeložit?

2. Krátkoploutvá tetra s čerešňovou škvrnou. Tetra Socolofova.

Druhým druhom, ktorý bol objavený v malých potôčikoch v blízkosti Barcelos v Brazílii bol Megalamphodus socolofi. Do USA bol importovaný v r. 1971, ale bol predávaný pod názvom predchádzajúceho druhu. Už vtedy si rybičiek všimol WEITZMAN v jednom ZOO-obchode vo Washingtone, rybičky sa mu zdali trochu odlišné než doteraz známe Perezove tetry.

Až teprve v r. 1977 ich opísal ako nový druh a dal im súčasný názov. Tento druh sa dá najjednoduchšie odlíšiť od Megalamphodus erythrostigmus predovšetkým podľa toho, že dospelí samčekovia nemajú chrbtové a chvostové plutvy až tak pretiahnuté. Preto niekedy býva druh nazývaný akvaristami ako krátkoploutvý. Samčekovia majú chrbtové i chvostové plutvičky len o málo pretiahnuté, než ich majú samičky. Proti predchádzajúcemu druhu je tento skôr drobnejší, nemá až tak výrazné červeno ružové sfarbenie.

Ale aj medzi jednotlivými príslušníkmi tohto druhu existujú isté farebné odlišnosti, zrejme podľa miesta odchytu. Môže sa usudzovať na existenciu viacerých farebných variant, chýba ale podrobnejšie preskúmanie geografických podmienok. Možno by sa potom dalo uvažovať o existencii viacerých druhov. Rybičky popísané WEITZMANOM boli ulovené v r. 1976 v okolí Barcelos. 1980 GÉRY našiel Megalamphodus cf. socolofitaké v Rio Curuá do Sul asi 20 km nad sútokom s Rio Curuá Una. Toto je lokalita južne od Amazonky asi 50 km juhovýchodne od Santarém. Odchov sa podľa BAENSCHE a RIEHLA (1993) podaril.

Sám podobné tvrdenie opäť nemôžem potvrdiť. Poznám mnoho skúsených chovateľov, ktorí rozmnožili a odchovali iné náročné druhy. Mnohokrát sa snažili o odchov tejto rybky, striedali rôzne podmienky pre trenie vrátane kŕmenia, ale bez efektu. Fakt je to, že samice sa v zajatí a pri dobrom kŕmení aj kvalitnej vode dobre zapĺňajú, snáze než u predchádzajúceho druhu. Ako to býva u predchádzajúceho druhu, spontánne sa vytierajú v spoločenských akváriách, po prelovení do vytieračky ale tieto prejavy končia. Podľa informácií od kamarátov sa odchov zadaril v minulosti niektorým akvaristom z oblasti bývalej NDR. Sám som osobne „utrpěl“ 2x výter s odchovom niekoľkých jedincov.

Omlouvám se, ale nemám žádný text k překladu. Můžete prosím poskytnout text, který chcete přeložit?

3. Červenohlavá tetra s čerešňovou škvrnou. Tetra Burgesova.

Tretím druhom je Megalamphodus pyrrhonotus, ktorý opísal až v r. 1993 ichtyológ Dr. Warren BURGESS. Táto rybka pochádza zo severnej oblasti Rio Negro – z Rio Erere. Už skôr sa vedelo o novom druhu (Dr. M.GOULDING) na základe výpravy do oblasti Rio Erere. Jej ústie je zhruba 130 km vzdušnou čiarou severozápadne od Barcelos. Tieto dve náleziská oboch posledných druhov nie sú až tak ďaleko vzdialené. Môže sa jednať aj o príbuznejšie druhy, než sa teraz myslí. Základný rozdiel vo vyfarbení v porovnaní s predchádzajúcimi je zreteľné červené vyfarbenie chrbtných partií, rovnako ako skutočnosť, že telíčko je predĺženejšie než u oboch predchádzajúcich druhov.

Rybky som mal doma niekoľko rokov. Hoci boli vo veľmi dobrej kondícii, veselé, dobre prijímali pestrú živú aj umelú potravu, zaplnenie samičiek som nepozoroval. Skôr som rybky podozrieval, že sa trením priebežne v spoločnom akváriu, kde bolo dostatok možností, hlavne veľký koreň porastený vydatne jávskym machom. Ten trvalo lákal dominantného samca, ktorý k nemu svoje soky nepúšťal.

Zhrnutie podmienok chovu

Všetky tieto tri druhy sú krásne akvarijné rybky. Prvé dva dosahujú až 70 mm dĺžky, podľa niektorých oznámení (napr. PINTÉR) Megalamphodus erythrostigmusmôže dosiahnuť až 90 mm. Megalamphodus socolofi i Megalamphodus pyrrhonotusdosahujú rozhodne menších rozmerov, ktoré zvyčajne nepresahujú 60 mm.

Poznámky k odchovu a pozorovaniu z praxe

Všetky tieto tri druhy majú podobné nároky na chov. Tými sú veľké akváriá aj s dostatkom rastlinných zákutí pre možnosť úkrytu. Kvalitnú vodu o teplote 22-26 °C. V potrave, hoci sú to typickí všežravci, preferujú komáre larvy, plankton.

Samečkovia sú u všetkých druhov v dospelosti teritoriálni, ak majú podmienky v akváriu na to, aby ukázali svoje životné prejavy. V prítomnosti iných a drobnejších tetier, ak som choval všetky tri druhy v jednom akváriu, dominovali samci Megalamphodus erythrostigmus. Asi najviac submisívni boli samčekovia Megalamphodus socolofi.

V každom prípade ide o ryby, ktoré svojou nádherou nadchnú aj náhodných pozorovateľov, ktorí toho o akvaristike veľa nevedia.

Zoznam obrázkov

Dospelý samček druhu Megalamphodus erythrostigmus.
Dospelá samička Megalamphodus erythrostigmus.
V akváriu prebiehajú časté a neškodné súboje medzi samčekmi Megalamphodus erythrostigmus
V spoločnom akváriu sameček často láka samičku k trenie.
Pár dospelých Megalamphodus erythrostigmus, samička v popredí.
Dospelý samček druhu Megalamphodus socolofi.
Dospelá samička Megalamphodus socolofi.
V podmienkach tejto asi 40litrovej vytieračky autor skúšal výter Megalamphodus socolofi.
Dospelý samček Megalamphodus pyrrhonotus.
Dospelá samička Megalamphodus pyrrhonotus.
Tetry s čerešňovou škvrnou sú majestátne ryby hodné do spoločnosti veľkých cichlíd, v našom prípade skalárov.
Samce teter Perezových často preplávajú akváriom a navzájom si premeriavajú proporcie.
Juhoamerické cichlidy sú rovnako vhodné do spoločnosti týchto krásnych tetier.
Aj napriek svojej veľkosti tetry a čerešňovou škvrnou môžu byť spoločne chované aj s menšími tetričkami.

Cihlida mnohotrná

Cihlida mnohotrná

Podrobnosti

U nás sa nemusíte báť nakupovať

Predajca

Otázky a komentáre

Mohlo by vás zaujímať