Amazonka je pojem sám pre seba. Amazonka je domovinou väčšiny u nás chovaných rybičiek. S dĺžkou dosahujúcou zhruba 7.000 km je považovaná za najdlhšiu rieku sveta. Povodie zaujíma plochu väčšiu než 7 miliónov km². V jej povodí nájdeme viac než 1100 veľkých riek, z ktorých 15 je dokonca dlhších než 2.000 km. Pre porovnanie, Vltava by sa do jednej z týchto riek vošla takmer päťkrát, bezmála 16krát potom do samotnej Amazonky. Skoro polovicu povodia nájdeme na území Brazílie. Zvyšok si medzi seba rozdelili Bolívia, Peru, Ekvádor, Kolumbia, Venezuela, a i na Guyanu ešte štípeček zbyl.

Medzi najväčšie pramene Amazonky patrí Rio Ucayali a Rio Marañón. V podstate ležia vedľa seba a odvádzajú z geologického hľadiska mladé Andy. Obě tieto rieky sa potom spoja v Peru u miesta Nauta. K hraniciam Brazílie s Kolumbiou má táto rieka 2 mená, v Peru ju už pomenovali ako Rio Amazonas, zatiaľ čo pre Brazilcov má táto rieka až k sútoku s Rio Negro názov Rio Solimões. Až po tomto známom „encontro das águas – splynutí riek“ dôjdu Brazilci rozumu a konečne aj oni nazývajú Amazonku Amazonkou. Nedaleko od tohto sútoku leží miliónové mesto Manaus, ktoré už poznal nejeden český akvarista ako začiatok pobytu akvaristického dobrodružstva v amazonskom pralese.

I vyššie zmienené prítoky si vytvorili svoje vlastné povodie s nesčetnými prítokmi. Povodie Madeiry tvorí asi 20 % z celkovej plochy amazonského povodia, povodie Rio Tapajós potom zaberá asi 7,1 %, Rio Xingu 7,3 % v južnom smere a severné mu povodie jasne vévodí povodie rieky Negro a Branco s 10 %. I keď je to skoro nepredstaviteľné, vodná hladina tu môže kolísať až v rozpätí 13 metrov podľa toho, či je, či nie je obdobie dažďov. Severné prítoky Amazonky majú podstatne viac vody od marca do prelomu zary / júna a južné prítoky potom od novembra do prelomu marca / apríla.

Až k Atlantiku sa denne valí nepredstaviteľne veľké množstvo vody korytom Amazonky. Hĺbka nepresahuje 120 m. Od pralesného mesta Iquitos v Peru až po ústie v Brazílii u miesta Belém by ste namerali úctyhodných 3.700 km na dĺžku, ale výškový rozdiel je na celej dĺžke len necelých 100 m. Nejužšia časť rieky nájdete u Obidos, kde nameriate sotva 2 km, pri nízkej hladine tu už bolo namerané i len 1600 m, zatiaľ čo v najširšom mieste má Amazonka v priemere 10 km a v období dažďov sa môže táto rozloha až zpätnásobiť. Ešte jeden prekvapivý údaj, za sekundu protečie v Amazonke 200.000 m³ vody. Tomu hovorím prietok! Také množstvo vody so sebou odnesie aj zodpovedajúce množstvo materiálov a sedimentov. Denne sa do vody dostanú a sú vodou splavené skoro 3 milióny ton pôdy, hornín a všelijakých zbytkov. I tu ročné číslo budí určite úžas, do ústia rieky sa tak dostane skoro 800 miliónov ton sedimentov. Samotná delta Amazonky potom meria viac ako 250 km na šírku.

Niektorí vedci delia povodie Amazonky do 3 častí:
1) Horná Amazonka prebieha od prameňov v Andách až po ústie rieky Rio Tefé v Brazílii.
2) Stredná Amazonka je územím od Tefé až k mestečku Santarém pri ústí rieky Rio Tapajós a
3) spodná Amazonka je potom časť od Santarém po ústie delty Amazonky do Atlantiku.

Rozdelenie podľa typu vody

V ich súvislostiach sa často hovorí i o rôznych typoch a druhoch vôd. Najznámejší je delenie do 3 základných typov, s ktorým už v minulom storočí prišiel prof. Harald SIOLI (1910-2004), otec limnologického výskumu Amazonie. Ten svoju prácu tu začal už v r. 1945. Od tej doby bola jeho práca opakovane publikovaná. I my sa budeme samozrejme držať jeho delenia, ktoré je všeobecne uznávané a platné.

Čierna voda

Ako na prvý sa pozrieme na vody tzv. čierne. Tento typ vody je zastúpený olivovými až kávovými zafarbenými tokmi s viac či menej čirou vodou. Toto zafarbenie majú vo väčšine prípadov na svedomí rozkladajúce sa huminové látky (sú prírodné organické látky vznikajúce rozkladom prevážne rastlinných zbytkov). Huminové látky len ťažko podliehajú ďalšiemu rozkladu a sú vo veľkom množstve obsiahnuté v pôde, rašelinách, uhlí a niektorých vodách. Podľa rozpustnosti sa delia na huminy, huminové kyseliny a fulvónové (tiež fulvinové) kyseliny. Väčšina týchto vôd pochádza z rovinatých oblastí, v ktorých blízkosti sa vyskytuje caatinga, čo je porast nižších stromov vzniklý uprostred dažďových lesov buď vplyvom suchých priepustných pôd a miestneho suchého podnebia, alebo vplyvom krajne vysokých zrážok a vyluhovaných nevýživných pôd, a alebo campo, čo sú trávnaté plochy vo vnútrozemí Brazílie, vznikajúce v susedstve formácie caatinga a dažďových lesov na dlhodobo zamokrených alebo dlhodobo vyschnutých pôdach. Vplyvom umelo zakladaných požiarov a odlesňovania sa plocha campos stále zväčšuje. Campos možno považovať za tropické stepi alebo savany. V období dažďov potom vode nič nebráni v tom, aby sa rozlievala po okolí a zaplavovala veľké územia. Brazílci takovéto oblasti nazývajú „Igapó“.

Viditeľnosť tu dosahuje od jedného do maximálne troch metrov. Toky centrálnej Amazonie s čiernou vodou sú veľmi chudé na rozpadlé anorganické látky a ich ďalším typickým znakom je i nízke pH, v rozmedzí 3,5 – 4,9. Elektrická vodivosť tu nepresahuje 6 µS/cm. Ak si ale myslíte, že všade tam, kde sa rastlinné zbytky dostanú do rieky, sa vyskytujú vody čierneho typu, potom sa hlboko mýlite. Pozrieme-li sa na tieto rieky očami lovca, nájdeme tu síce pomerne veľké zastúpenie jednotlivých druhov, čo sa ale množstve týče, bývajú tieto rieky často označované ako „rios do faminto“ – tzv. hladové rieky. Rybky tu žijúce sú silne závislé na prijímaní potravy z iných zdrojov (napr. hmyz, kvety, plody). Klasickým príkladom možno tu menovať napr. Rio Negro, ktorý predovšetkým po sútoku s Rio Branco vo svojej dolnej časti už nespĺňa ale označenie hladové rieky.

Biela voda

Biela voda je typovo druhá v poradí, na ktorú sa teraz zameriame. Je bohatá na sediment, farba je akoby zakalená a pripomína kávu s mliekom. Väčšina týchto vôd pramení na východe And. Na väčšine tohto územia sa síce nachádza horský prales, ale vydatné, pravidelné a silné zrážky tu vedú k intenzívnej erózii.

Pôdne podložie pochádza z geologicky mladých oblastí, skalné a pôdne útvary bohaté na minerály a usadeniny sa tak ľahko dostávajú do vôd a usadeniny sa pomaly rozpúšťajú vo vodách a tým ich i obohacujú. Tam, kde sa potom usadzujú, väčšinou sa jedná o pomaly a kľudne tečúce prúdy, vznikajú pôdy so silným rastlinným porastom, tzv. “Varzeas”. Amazonka sa tu chová ako veľká požieračka sama seba, pretože erózia jej vlastného riečiska značne prispieva k obohacovaniu ich tokov minerálmi.

Viditeľnosť tu klesá na 10 – maximálne 50 cm. Hodnota pH sa pohybuje skôr okolo neutrálneho pH 6,2-7,2. Elektrická vodivosť tu dosahuje 30–70 µS/ cm. Na rozdiel od riek hladových, sú tieto rieky plné života. Nájdeme tu i veľké zástupce teter či sumcov, ktorí však spravidla nekončia v nádržiach u nás, ale na stoloch a v žalúdkoch miestnych domorodcov. Ich typickým predstaviteľom je sama Amazonka, Rio Branco alebo Rio Madeira.

Čistá voda

Posledný typ, na ktorý sa dnes pozeráme je voda tzv. číra. Rieky tohto typu sú tiež spájané skôr s rovinatou oblasťou, ich pramene by sme najspíš našli v prastarých horských masívoch Guyany a strednej Brazílie, ktoré už nie sú schopné zásobovať svoje vodstvo sedimentmi. I tieto číre vody bývajú ľahko zafarbené, farba ich vôd vo mne evokuje návštevu stredomorskej oblasti – žltavej až olivovej zelenej, čistá voda je skvele priezračná a viditeľnosť tu môže dosahovať 4,5 metru. Hodnota pH týchto vôd sa môže značne líšiť, niekedy dosahuje 4,5 a jej hodnoty však môže dosiahnuť i 6,6. Tam, kde je podložie složené z vápencom, sa však hodnota pH môže vyšplhať až 7,8. Elektrická vodivosť sa tu pohybuje skôr v nižších hodnotách, kolem 20 µS/cm, výnimkou nie sú ale i hodnoty medzi 8–12 µS/cm. Rio Xingu, Tocantins alebo Tapajós v juhovýchodnej Amazonii sú základnými príkladmi riek s čírou vodou.

Ďalšie typy vôd

Ak si ale myslíte, že len tieto a žiadne iné typy v Amazonii nenájdete, veľmi sa mýlite. Všade tam, kde sa vody stekajú v ďalších, silnejších tokoch, tam dochádza k ich miešeniu. Taktiež v období sucha a dažďov, pritekajúce vody môžu zamiešať s pôvodným složením, a tak pripraviť obyvateľom nejedno nepríjemné prekvapenie.

Ako mi iste dáte za pravdu, nie všetky tu vymenované faktory, sa chovateľ rybičiek môže dozvedieť. Leckedy sa len dozvie, z ktorého typu riek jeho rybička je a ani to mnohdy nestačí. Ideálne by bolo, poznať presné chemické složenie vody z náleziska rybičky, vedieť, ktoré faktory tu ešte pôsobia a ktoré už nie. Preto sa nemožno diviť tomu, že ani niekedy zaručené „recepty“ na úpravu vody nezaberajú.

Typ vody	Zafarbenie a viditeľnosť	Pramení	Vegetácia	Príklad	Hodnota pH
Čierne vody	Olivová, kávová hnedá, číra; 1-3 m	Amazonská panva	Caatinga, campo	Rio Negro, Arapiuns, Tefé	3,7-4,9
Biele vody	Žltavá, kalná; 0,1-0,5 m	Andy, Serra Parima	Andský horský dažďový prales	Solimões, Amazonka, Madeira	6,2-7,2
Čisté vody	Žltá, olivová zelená, číra; >1-4,5m	Vysočina strednej Brazílie, Guyana	Amazonský dažďový prales	Xingu, Tapajós, Tocantins	4,5-7,8

Obrázky:

Z vrcholov And snáď môžete pozorovať i horu Mismi, kde sú jedny z prameňov Amazonky. Tu pramení Apurímac (730,7 km), v ďalšom priebehu preberá názov Ene (180,6 km) a ďalej potom Tambo (158,5 km).
Rio Urubamba pramení pod názvom Vilcanota v Centrálnych Andách juhovýchodne od Cuzca nedaleko Puna. Vo Svätom údolí medzi Pisacom a Ollantaytambo býva niekedy nazývaná tiež Wilcamayu (svätá rieka). Protéká v hlbokých kaňonoch, ktoré rozdeľujú hrebeň Vilcabamba a Vilcanota, steká sa s riekou Tambo-Ene-Apurímac a vytvára rieku Ucayali.
Vo zbytkových vodách Rio Negro nachádza záchranu v období sucha množstvo rybích druhov.
V malých potôčikoch s téměř stojatou alebo len pomaly tečúcou vodou, v pobrežných zónach, ktoré sú len asi 20 cm hlboké a indiáni ich nazývajú remansos žijú červené neonky Paracheirodon axelrodi.
V podobných prítokoch sme chytali zaujímavé cichlidy Crenicichla regani.
Červené neonky Paracheirodon axelrodi môžeme pozorovať snáď len okom, ak chvíľu bez hnutia budeme stáť na brehu. Akonáhle sa ale trochu pohneme, vidíme len čiernu vodu. To zmiznú i četné cichlidky, ktoré tu žijú spoločne.
Čierne piraně sú v čiernych vodách Rio Negro nad Manaus hojne lovené.
Nedaleko od Manaus sú lovení i nádherní terčovci Symphysodon discus.
Kolem Manaus je rada rôznych „červenohlavých“ variant skalárov Pterophyllum scalare „Santa Isabel“. Sú tu taktiež niekedy nazývané „Red Altum“.
Občas tu narazíme i na „sladkovodné delfíny“ neboli inie či delfínovce amazonské Inia geoffrensis. Títo savci dorastajú v prípade samcov 2-3 m a stretnutie s nimi je nevšedný zážitok, na ktorý spomínate do konca života.
V podobných lokalitách s čírou vodou žije množstvo krunýřovcov. Prototypom je Rio Xingú.
V týchto prítokoch s čírou vodou sme chytali hlavne tetry a cichlidky.
Veľké množstvá rýb chytáme pod vetvami pobrežnej vegetácie.
Číre vody mívajú pH 4,5-7,8 s viditeľnosťou 1-4,5 m. Najznámejšie sú Tapajós, Tocantins a Xingú.
U pobrežia Manaus snáď prenajmete loď i s celou rodinou majiteľa. Tí vás dopravia, kam chcete.
Svetoznámym je sútok čiernej Rio Negro a bielej Solimões u Manaus, ďalej sa potom rieka volá Amazonka.
Ostrá hranica čiernej a bielej vody sútokov riek u Manaus sa tiahne celých 7 km.
Amazonka u Manaus má až 175 m hĺbku, preto tu plávajú i veľké nákladné lode.
Biela piesčitá pláž je pre Rio Negro typická.

Dianema urostriata

Dianema urostriata

Ďalšia ponuka predajcu

Mohlo by vás zaujímať