Chov akvarijných rýb: Vášne, mýty okolo kŕmenia a odvrátená strana veľkochovov

Chov akvarijných rýb je pre mnohých celoživotnou vášňou, ktorá so sebou prináša neustále objavovanie nových poznatkov. V novom dieli seriálu Hovory nad hladinou sa o svoje bohaté skúsenosti podelil známy akvarista Josef Pejša. Josef Pejša je nielen úspešným profesionálnym akvaristom a známym chovateľom terčovcov, ale v minulosti choval aj viac než 50 druhov afrických cichlíd naraz a nahliadol do problematiky priemyselných veľkochovov rýb.  

Čo všetko obnáša chov terčovcov, ako im namiešať tú správnu krmnú zmes a čo sa deje za múrmi rybích tovární?  

Cichlidy z jazera Malawi

Africké cichlidy z jazera Malawi sú vďaka svojmu atraktívnemu zafarbeniu a vysokej odolnosti ideálnou voľbou aj pre začiatočníkov. V porovnaní s rybami z Južnej Ameriky znášajú oveľa väčšie zaťaženie vody dusíkatými látkami. Na kvalitu vody sú menej náročné než cichlidy z jazera Tanganika, ktoré pri zhoršených podmienkach rýchlo prestávajú žrať a chradnú.

Pri ich chove je však nutné pamätať na ich chovanie:

Ryby z Malawi sú pomerne teritoriálne a potrebujú veľa úkrytov. Akonáhle máte zabývanú skupinu, noví jedinci sa medzi nich púšťajú len veľmi ťažko, pôvodné osadenstvo je schopné ich zlikvidovať. 

Vodu v akváriu pre tieto africké ryby možno udržiavať na správnych hodnotách pH za pomoci obyčajnej jedlej sódy a vápenca. Zaujímavosťou je, že v samotnom jazere Malawi je preukázateľne horšia viditeľnosť než v Tanganike. Josef Pejša sa domnieva, že je to spôsobené vyššou eutrofizáciou vody – teda vyšším obsahom dusíka a fosforu. Bohatý výskyt fytoplanktonu a rias je potom zrejme aj dôvodom, prečo tamojšie ryby dorastajú v väčších rozmeroch. Kvôli dlhému tráviacemu ústrojenstvu vyžadujú cichlidy z Malawi významný podiel rastlinnej stravy; pán Pejša im v minulosti prilepšoval šalátom, ovsenými vločkami alebo sparenými cestovinovými písmenkami.  

Kontroverzné téma: Patrí hovädzie srdce do zmesi pre ryby?

Medzi akvaristami dodnes koluje mýtus, že kŕmiť ryby konkrétne hovädzím či morčacím srdcom je absolútne neprirodzené a škodlivé. Josef Pejša však tento názor vyvracia a odkazuje na históriu. Priekopníkom tohto trendu bol svetoznámy chovateľ terčovcov Jack Wattley, ktorý s kŕmením srdcom robil veľmi úspešné pokusy. Obľúbené európske farmy, ako bol napríklad slávny Diskuszucht Stendker (ktorý pred pár rokmi ukončil činnosť), kŕmili svoje chovy výhradne zmesami z hovädzieho srdca a spotrebovávali ho celé tony ročne.

Ryby sú v prírode prispôsobené k tomu, aby v rámci prežitia sažrali aj veci, ktoré nie sú v ich prostredí úplne bežné, a dokážu ich stráviť,“

Odporkcom kŕmenia mäsom odporúča pozrieť sa na zloženie bežných komerčných granúl od veľkých výrobcov – často v nich nájdete sušené mliečne výrobky, múku alebo vajcia, čo sú suroviny, ktoré ryby v prírode potkajú rovnako ťažko ako kravu.  

Kŕmenie mäsovou zmesou má však svoje jasné pravidlá:

• Nesmie ísť o čistú svalovinu: V prírode ryba sažerie celého živočícha vrátane šupín, kostí a tráviaceho traktu plného enzýmov. Samotná svalovina nestačí a zmes musí byť vyvážená.  
• Nutnosť rastlinnej složky: Terčovec je všežravec a potrebuje v potrave nestráviteľné balastné látky. Josef Pejša do svojich mäsových zmesí úspešne pridáva sparené mladé kopřivy zo svojho záhonu alebo mrazený špenát. Rybám sa tak potrava lepšie trávi a ich kal drží pohromade, takže sa voda nepodkalí.  
• Vitamíny a minerály: Domáca mäsová zmes sa na rozdiel od granúl ľahko obohatí o betakarotén pre lepšie vyfarbenie rýb alebo o vitamín D pre posilnenie imunity a odolnosti.  
• Pozor na prekrmovanie: Ryby musia krmivo sažrať na počkanie. Mäso obsahuje veľa fosforu, čo pri zanedbanej údržbe, nedostatočnej výmene vody a slabé filtrácii vedie k rastu nežiaducich rias.  

Odvrátená strana veľkochovov: Krevety a lososi na antibiotikách

V Hovoroch nad hladinou došlo aj na porovnanie s komerčnými veľkochovmi rýb a morských plodov určených pre ľudskú spotrebu. Zatiaľ čo v akvaristike sa chovatelia väčšinou snažia o maximálnu prirodzenosť, priemyselný chov lososov či kreviet funguje čistě na báze maximalizácie zisku a intenzívneho výkrmu.  

Podľa Josefa Pejšu sú tieto veľkochovy extrémne prehuštené, čo prirodzene generuje obrovské riziko chorôb a parazitov. Aby sa v kruhových nádržiach kreviet alebo v klecových chovoch lososov udržala zvieratá pri živote, sú chovy doslova „kúpané“ v antibiotikách, pravidelne očkované a podrobované antiparazitárnym kúpeľom. Keďže sa jedná o drahé komodity, zachraňuje sa chemickou cestou každý kus. Výslední „brojlery“ kŕmené granulami majú s divokými lososmi len pramálo spoločného. Potvrdzujú to aj skúsenosti z intenzívnych úhořích alebo pstružích fariem v Taliansku a Španielsku, kde umelo vykrmené ryby vykazujú úplne inú kvalitu a chuť mäsa než ryby ulovené vo voľnej prírode.  

Celý rozhovor si poslechnite na YouTube kanáli ForAquarist: