Xiphophorus montezumae: Zabudnutý poklad mexických vôd

Systematika

Podľa revízie, ktorú v r.1990 vykonali RAUCHENBERGER, KALLMAN A MORIZOT,  Xiphophorus montezumae-cortezi komplex zahŕňa celkom 6 druhov. Jedná sa o zaujímavé mečovky Xiphophorus birchmani LECHNER a RADDA, 1990; Xiphophorus continens RAUCHENBERGER, KALLMAN a MORIZOT, 1990; Xiphophorus cortezi ROSEN, 1960; Xiphophorus malinche RAUCHENBERGER, KALLMAN a MORIZOT, 1990; Xiphophorus montezumae JORDAN a SNYDER, 1900; Xiphophorus nezahualcoyotl RAUCHENBERGER, KALLMAN a MORIZOT, 1990. Tieto druhy sa vyskytujú najviac v povodí Rio-Panuco-Tamesi na severe Mexika.

Domovina

Ryby sa vyskytujú v severovýchodnej časti Mexika, Tamaulipas, severný Verakruz, San Luis Potosí. Základná forma sa vyskytuje v relatívne malom areáli povodia Rio Galinas v priemernej nadmorskej výške okolo 300 m vo vodách čirých, celkom aj rýchlo prúdiacich a relatívne chladných. Vo vodách Tamasopo sa vyskytuje rôzne prostredie vrátane piesčitých až kamenitých podloží. 

Charakteristika

Jedná sa o mierenlivú živorodku, ktorú môžeme chovať vo väčších spoločenských nádržiach. Pozor ovšem na prítomnosť mečoviek Xiphophorus helleri, s ktorými sa krížia. Majú potom vzniknúť jedinci o niečo väčší a odolnejší než pôvodný druh. Je to rybka citlivá na dusičnany. Z celého komplexu 6 druhov mečoviek majú Montezumovy mečovky najdlhší meč. Samčeky pri dobrej péči dorastajú do 8 cm a rovnako dlhý majú aj meč! Je to dosť plachý druh, ktorému vždy nejakú dobu trvá, než si zvykne na prostredie, kde je umiestnený. 

Chov

Väčší a dobre zarastená nádrž aj s možnosťou plávania vo voľnom priestranstve. Praktické sú možnosti úkrytov, ktoré zařídíme vložením koreňov alebo kameňov. Tam sa potom slabší samčeky môžu schovávať pred dominantnými jedincami. Teplotu udržiavame okolo 20-26 °C, pH 7-8, tvrdosť medzi 10-20°dGH, dobrá filtrácia aj pravidelná výmena vody je nutnosťou. Sú to všežravci, nezabúdame na živé, mrazené alebo lyofilizované komáre larvy aj rastlinnú složku. Veľmi dobre a s veľkou chuťou prijímajú odkapsulované nauplie žiabronôžky solnej.

Odchov

Ryby pri dobrom kŕmení svoje mladé nepožierajú. Preto je možné ich chovať v druhových akváriách, kde potom vedľa seba plávajú príslušníci niekoľkých generácií. Druhou možnosťou je samičku preložiť do „porodničky“ s objemom 10-20 l a jemnolistými rastlinkami, kde v kľude porodí svojich 20-40 mladých. Brzost samičiek trvá asi 4-6 týždňov a proti mečovkám mexickým (Xiphophorus helleri) je ten zásadný rozdiel, že brzdička samičiek pred pôrodom nie sú tak veľké. Skôr blížiac sa pôrod spoznáme podľa tmavnutia čiernej škvrny samičky. Ďalší odchov potom nečiní potíže. Lepšie je použiť jemnú živú potravu, ale aj kvalitné umelé kŕmenie je dobre prijímané. 

Obrázky:

1. Sú dva typy samčekov mečoviek Montezumových. Jednak tí väčší, ktorým meč začína rásť neskôr, jednak tí samčeki, ktorí majú meč už od menších veľkostí. Tí sú potom obyčajne v tele niečo štíhlejší a ich meč má dĺžku celého tela.
2. U samčekov mečoviek Montezumových existuje podobná rivalita ako u príbuzných druhov. Akvárium spravidla ovládne najsilnejší samček. Preto je dôležité mať dostatok úkrytov, aby sa v hierarchii nižšie postavení sokovia mali kam schovať.
3. Pri dobrom kŕmení mečovky Montezumovy svoj potěr nepožierajú. Potěr mečoviek Montezumových sa najviac pohybuje v blízkosti rastlín.
4. Odchov mečoviek Montezumových potom nečiní potíže, stále ale musíme sledovať optimálne parametre vody s jej dobrou filtráciou.
5. Xiphophorus malinche bol pomenovaný po domorodej indiánke La Malinche, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri dobytí Aztécké ríše.
6. Xiphophorus nezahualcoyotl je pomenovaný po obci v Mexiku. 
7. Mayovia zanechali v Mexiku po sebe mnoho „stôp“, najznámejšie sú v Chichen Itza.
8. Vody Tamasopo sú jednou zo známych lokalít výskytu Xiphophorus montezumae.
9. V Mexiku je množstvo vod, kde žije celá rada mečoviek.