Anomalochromis thomasi "Guinea": Zaobstarajte si túto fascinujúcu rybku z Afriky

Z afrických riek pochádza mnoho nádherných rybičiek rôznych čeladí, medzi ktorými zaujali našich akvaristov vedľa teter predovšetkým cichlidky.

Obrovskou nevýhodou sú neustále nepokoje v niektorých lokalitách čierneho kontinentu, preto predovšetkým rieka Kongo skrýva mnohé tajomstvá. Ryba, ktorá je už u nás dostatočne známa, je cichlidka Thomasova. Označenie „pestřenek“ Thomasových je používané v našich literatúrach rovnako, cichlidári ale tento termín používajú skôr pre zástupce rodov Pelmatochromis, Pelvicachromis a niektorých ďalších. Vedľa základnej formy sa u nás rozšírila i niečo farebnejšia varianta z Guiney. Asi najväčšou prednosťou ryby je fakt, že sa vytierajú na podklade vo voľnom priestranstve a o snúšku sa starajú obaja rodičia. Tak môžu i úplne bežní akvaristi sledovať to, čo je u väčšiny iných akvarijných rybičiek záhadou. Odchov mladých v spoločnej nádrži. 

Domovina

Túto rybku radi chovajú ako špecializovaní cichlidári, tak ale hlavne bežní „koníčkári“. Veľkou prednosťou je jej mierumilovnosť i celkom znositeľné rozmery. Ač v literatúre sa uvádza spravidla viac, v skutočnosti v akváriách samce dorastajú do 7-8 cm, samičky potom do 6-6,5 cm (literatúra udáva maximálnu veľkosť väčšinou 10 cm u samcov, 7 cm u samičiek).
Sú to rybky, ktoré sa celkom dobre hodia do spoločenských akvárií stredných i väčších rozmerov do spoločnosti veľkostne zodpovedajúcich rybičiek pre svoju mierumilovnosť. U nás známe populácie základnej varianty pochádzajú najčastejšie zo Sierra Leone a západnej Libérie, popisovaná varianta „Guinea“ žije, ako už z názvu vyplýva, vo vodách juhovýchodnej Guiney. Tu obýva obvykle v menších a pomaly tečúcich lesných potôčikoch s čírou, dobre okysličenou, mäkkou a ľahko kyslou vodou. Medzi inými im tam spoločnosť tvoria nám dobre známe perlovky červené Hemichromis bimaculatus (nově Rubitacochromis bimaculatus), ďalej Hemichromis paynei (nově Rubitacochromis payenei) a Pelvicachromis humilis.  Rybky v našich literatúrach môžeme nájsť i pod neplatnými synonymami, ako sú Haplochromis thomasi, Hemichromis thomasi, Paratilapia thomasi, Pelmatochromis thomasi. U nás známe populácie pochádzajú najčastejšie zo Sierra Leone event. z Libérie.

Rybku poznajú akvaristi relatívne krátko

V r. 1998 sa objavili v susednom Rakúsku rybky tohto druhu označované ako Anomalochromis thomasi „Guinea“. Sú od známej základnej formy ľahko odlíšiteľné ako výrazným pruhovaním, tak i krásne červené zafarbenou dúhovkou. Rybky som vtedy ako jeden z prvých akvaristov získal od starého priateľa Hanse Grubera, ktorého sklon k africkým rybám je všeobecne známy.  

Krásne exempláre boli umiestnené do môjho 90litrového akvária, kde im spoločnosť zabezpečovali cichlidky Ramirezové a niektoré menšie druhy teter. Na dne akvária, ktoré bolo vybavené mnohými úkrytmi, žili taktiež krunýřovci Rineloricaria sp. „Rot“ a Ancistrus sp. Nádžr bola pomerne hustě osadená rastlinami druhu Anubias, ktoré mi už dlhú dobu pripomínajú poslednú návštevu, u už zosnulého priateľa Pavla Gabriela, v nádrži som umiestnil i radu koreňov, ktoré ponúkali množstvá úkrytov. 

Rozlíšenie pohlaví

Ako u väčšiny zástupcov rybičiek „rodičovskej skupiny cichlidiek“, teda tých druhov, kde sa starajú o snúšku i potěr obaja jedinci asi rovnakou mierou, je u cichlidiek Thomasových niekedy problém rozlíšiť, kto je samec a kto samička. U dospelcov sú samce niečo väčšie, spravidla i bledšie, u formy „Guinea“ dospievajúcej, a hlavne dospelá samička zaujme nielen nádhernými červenými očami, ale i sýtejším vyfarbením. Pri trení je potom všetko jednoduché, samička má nielen oblejšie a plnšie brucho, ale i silnejší a tupě zakončenú třecí papilu, samec ju má užšie a ostrejšie zakončenú.  

Jednoduchý chov

Pretože som chcel rybky pôvodne len fotografovať, objednal som si tri jedince, jedného samca a dve samičky. Bolo veľmi zaujímavé sledovať ich životné prejavy až do dospelosti, kedy pohlavne dospeli a obe samičky začali naznačovať záujem o trenie. Samec sa skamarádil vždy s tou samičkou, s ktorou sa následne vytieral, zatiaľ čo obaja títo dočasní partneri potom odháňali onu zvyšnú samičku. Za 2 týždne nato sa ale situácia obrátila, keď sa samec chcel vytierať s druhou samičkou, ktorá bola „odpočatá“ a dobre pripravená na trenie.

Výtěry sa opakovali s pravidelnou presnosťou i preto, že rybky boli vydatne kŕmené kvalitným planktonom, občas i naupliami artemií, pridával som pravidelne koretry a patentky, oboje asi raz týždenne. Snáď i preto sa udržiavali po celú dobu vo veľmi dobrej kondícii i s nádherným vyfarbením. Samec neustále prechádzal po nádrži, rozpínal plutvy pred práve obľúbenou samičkou, zatiaľ čo druhú prenasledoval, ostatných rybičiek si ale naprosto nevšímal. Voda v nádrži bola bežná vodovodná, pH okolo 6,6-6,8, teplota medzi 24-26 °C, o prúdení vody a jej zodpovedajúcej čistote sa staral v nádrži vtedy už 10 rokov a dodnes fungujúci vnútorný filter firmy Eheim.

Pozor na malé tetry

Ako treci substrát rybky používali väčšinou listy Anubiasov, mne bolo ale ľúto tieto listy odštípovať, aby som snúšku preniesol do inej nádrže. Navyše som uchvátený počínaním týchto drobných rybičiek, ktoré v nádrži dorastajú len asi 5-6 cm, zato sa ale obaja rodičia pečlivo o snúšku i o vyliahnuté mladé starajú.

Najväčšími ich nepriateľmi boli ani ne tak niečo robustnejšie a rýchlejšie tetry Astyanax sp., ako predovšetkým obyčajné neonky Paracheirodon innesi a červené neonky Paracheirodon axelrodi. Tieto rybky zrejme pre svoju malú veľkosť nebudili u rodičov podozrenie, že by mohli potěru ublížiť, preto sa mohli beztrestne približovať až k snúške, kde potom úplne nenápadne požírali jedného jedinca po druhom, až behom dvoch dní zostali rodičia bezdetní. Až na prímluvu kamarátov som odstránil jeden list s jikrami, ktoré boli svetlé, o priemere asi 1,5-2 mm v počte asi 300 kusov.

Jikry som umiestnil obvyklým spôsobom do zvlášť nádrže s jemným vzduchovaním, ktoré zabezpečovalo prísun okysličenej vody k jikrám a nahrádzalo tak trvalé ovívanie snúšky plutvami rodičov. Voda bola obvyklá vodovodná českobudějovická, prepracovaná zo spoločného akvária so rovnakými parametrami. K liahnuť dochádzalo pri teplote asi 26 °C za 2 dni, po rozplávaní rybky prijímali hneď bez problémov čerstvo vyliahnuté nauplie menších druhov artemií.

Mladé sú veľmi žravé a dobre rastú. Nevýhodou tohto druhu je, že mladé sú spočiatku také „šedé myši“ akvária, ich krásne vyfarbenie sa dostavuje až oveľa neskôr. Máme na mysli, že sú ale dosť žravé a aby pri ich intenzívnej látkovej výmene nedochádzalo k biologickým kalamitám s následným výskytom rady ochorení, nezabúdame na pravidelnú výmenu vody.

Problémy odchovu

Odchov je pomerne jednoduchý, bohužiaľ ale, opäť i ako u iných zástupcov rodičovskej skupiny, rybky sa musia péeči o mladé naučiť. Niekedy dochádza k požraniu snúšky u prvých výterov, inokedy zase menšie rybky, a predovšetkým malé tetry, snúšku požerú, keď rodičia sa starajú o iné a mnohokrát nedôležité veci.  

Diapozitívy:

1. Dospelý samec cichlidky Thomasovej, var. Guinea
2. Mladá samička nemá ešte červené zafarbené oči.
3. Samec je vždy väčší než samička, mohutnejší.
4. Samička sa dvoří samečkovi.
5. Samec sa ukazuje samičke v celej svojej kráse, začiatok trenia. 
6. Najprv samička kladie jikry na list rastliny.
7. Samec jikry vzápätí oplodňuje.
8. Po vytretí je u snúšky neustále niektorý z partnerov.