Cichlidka trojpruhá (Apistogramma trifasciata) síce nepatrí medzi obry, ale svojou chrbtnou plutvou pripomínajúcou indiánske číro a hrdou povahou si podmaní každého pozorovateľa. Ponořte sa do sveta juhoamerických trpasličích cichlíd a zistite, prečo je tento klenot z povodia Rio Paraguay výzvou, ktorá sa oplatí, aj napriek jeho pomalšiemu rastu a špecifickým nárokom na čistotu vody.
Cichlidka třípruhá patrí medzi tie apistogramy, ktorých chrbtná plutva je zcela podobná indiánskému číru. U týchto druhov je 3. až 6. lúč dlhé predĺžený a pripomíná tím jednak ozdobu hlavy niektorých indiánov, ale i chocholku papagájov. K tejto skupine patrí trebárs i Apistogramma cacatuoides, Apistogramma bitaeniata (dříve sa vyskytujúci pod menom Apistogramma kleei alebo Apistogramma klausewitzi, ale i pod Apistogramma sweglesi).
Trochu latiny
Rodové meno Apistogramma sa skladá z řeckého „apistos“ – klamný, šalebný či podvodný a gramme, čo opäť řecky znamená línia. Tým sa naznačuje, že postranná čára týchto cichlidiek je rozdvojená a často neúplne vytvorená. Trifasciata z lat. tri – tri a fasciatus – pruhovaný. Ryba je známa aj pod šadou synonym. Až teprve keď S. O. KULLANDER v r. 1980 vykonal revíziu rodu Apistogramma, bol všetkým zmatkom koniec.
Synonymá:
Biotodoma trifasciatus EIGENMANN & KENNEDY,1903
Heterogramma trifasciatus REGAN, 1906
Heterogramma trifasciatum maciliensie HASEMAN, 1911
Apistogramma trifasciata maciliensis (HASEMAN, 1911)
Pintoichthys trifasciatus FOWLER, 1954
Apistogramma trifasciatum haraldschultzi MEINKEN, 1960
Charakteristika
Samce dosahujú do 5 cm, samičky asi 3,5 - 4 cm. Ryba býva zaradená do komplexu „Cacatuoides“. Podobne ako u väčšiny juhoamerických cichlíd majú výrazne vyjadrený pohlavný dimorfizmus. To ukazuje aj na vzťahy medzi pohlaviami. Samček je vládcom harému, ktorý tvorí vždy niekoľko samičiek. Samičky si tvoria malé revíry o priemere okolo 25 - 30 cm, samček má revír podstatne väčší, podľa počtu samičiek, ktoré ovláda. Chov zvyčajne nečiní problémy, odchov sa pravidelne darí len skúsenějším. Hlavným problémom rybky je jej pomalý rast a dnes tomu aj neodpovedajúca výkupná cena. To je aj jedna z príčin, prečo túto krásnu cichlidku nevidíme u nás častejšie.
Domovina
Cichlidka trojpruhá žije na pomerne veľkom území, od severu Argentíny, od Santa Fé na dolnom Rio Paraná, cez Rio Paraguay v Paraguaji, až do Kolumbie a Brazílie. Žije v povodí Rio Guaporé v okolí Guajará-Mirim. Tu obýva mŕtve riečky s notne spadnutým lístím na dne. Voda v tokoch býva číra alebo tzv. biela. Býva tu meraná vodivosť 10 – 30 µS/cm. V rovnakých lokalitách STAECK (2003) uvádza aj výskyt Apistogramma borelli a Apistogramma combrae. V južných oblastiach výskytu teplota vody klesá až na 10 °C.
Chov a odchov
Ryby môžeme mať ako v druhovom, tak v spoločenskom akváriu. Pretože ryby tvoria revíry, ktoré u samca sú zriedka až 50x50 cm veľké, musíme poskytnúť buď dostatok úkrytov, alebo „nepriateľské ryby“. Títo spolubývajúci v podstate neškodia a rozptyľujú pozornosť hlavne samčekov aj na iné objekty než len na seba alebo samičky svojho druhu. Ideálne je, keď im robia spoločnosť malé juhoamerické tetričky, ako sú Paracheirodon innesi, Paracheirodon axelrodi, príbuzní rodu Hyphessobrycon alebo Hemigrammus, ale aj niektoré drobnoústky. Ak chceme pozorovať aj pokusy o trenie, nie sú pre spoločnosť príliš vhodní pancierníčky. Tí zvyčajne rušia péče o potěr u juhoamerických cichlíd a rada z nich sa v spoločnosti pancierníčkov ani nevytiera.
Dno akvária je ideálne pokryté jemným pieskom o zrnitosti 3 - 5 mm, ktorý poskytuje dobrú ochranu podobne zafarbeným práve rozplávaným cichlidám. Kvalitná filtrácia je rovnako nutná.
Mnoho profesionálnych akvaristov chová tieto ryby samostatne v akváriu – buď v pároch, potom bežne stačí 10-20 litrové akvárium s trubkou či kvetináčmi. Ak chceme chovať viac samičiek pohromade, dávame trubky aspoň 30-40 cm od seba, aby sa samičky príliš neatakovali. Akvárium nemusí mať vysoký vodný stĺpec, dôležitejšia je hlavne plocha dna s dostatkom úkrytov.
Péče o potomstvo je u tohto druhu veľmi kvalitná. Ako to u cichlíd býva, samček je klasický „Don Juan“. Ak chceme chovať ryby pre výdělkové účely, odoberáme ikry aj s trénujúcim substrátom. Potom sa dočkávame trenia každé dva týždne, pri kvalitnej potrave. Klasický akvarista si nechá mladé od samičky odvodit, potom sú snůšky menšie, máme ale kvalitnejšie jedince, Trení sa potom prebieha aj v podstatne dlhších intervaloch 1-2 mesiace. Potrava ako u ostatných cichlíd.
Problémy
Potud by bolo všetko ako u väčšiny juhoamerických cichlíd. Odchov tohto druhu ale nie je úplne bez problémov. Preto ho úspešne dokáže len niekoľko chovateľov. Kolem veľkosti asi 1,5 cm sa často stretávame s nákazou rady jednobunkových parazitov, predovšetkým zo skupiny Chilodonella a Piscinoodinium, časté sú aj bakteriálne infekcie. Prevenciou je jednak kvalitná potrava, zodpovedajúca teplota i ďalší chemizmus vody. Nákazu do vytieračky prinesú už rodičia. Kto odchová 30 - 40 ks z jedného výtěru, môže sa považovať za solidného cichlidkára.
Obrázky:
- Samček Apistogramma trifasciata, veľmi atraktívna farebná forma.
- Dospelá samička.
- Druhové akvárium neboli vytieračka pre viac párov. Pre akvaristické estétky len malá omluva. V sterilne čistých vytieračkách sa cichlidky obvykle netrú. Zábery sú pořizované tak, ako ryby v akváriu „fungujú“.
- Bežne zariadená rozplavka s dobrou filtráciou, vzduchovaním, bez zariadeného dna, bez rastlín.
- Na hejnko polovyspelých cichlidiek trojpruhých je krásny pohľad. Túto možnosť poznalo len veľmi málo cichlidkárov.
- Nevýhodou cichlidiek trojpruhých je ich náchylnosť k niektorým chorobám. Vo veľkosti asi 1,5 cm a ďalej sa často stretávame s nákazou rady jednobunkových parazitov, predovšetkým zo skupiny Chilodonella a Piscinoodinium, časté sú aj bakteriálne infekcie. Na snímku dospelá samička s nákazou „nové formy“ kožovca (Ichthyophthirius multifiliis).
