Dlho unikala vedeckému menu, ale v srdciach akvaristov mala svoje miesto už dávno. Apistogramma erythrura je fascinujúca cichlidka z divokých saván Bolívie, ktorá vyniká červenými tónmi chvostovej plutvy a neobvyklou mrštnosťou. Objavte nároky na vodu, tajomstvá jej jedálnička v prírode aj návod, ako úspešne odchovať zdravú generáciu v domácich podmienkach.
Rybu opísali v novembri 2008 Dr. Wolfgang STAECK a Ingo SINDLER, keď ju naši akvaristi roky poznali pod radom synonym, ako Apistogramma sp. „Rio Mamoré“, alebo Apistogramma trifasciata marmore, Apistogramma t. haraldschultzi a pod. Ako Apistogramma macieliensis som ju kedysi dostal od Radka Winklera, ako Apistogramma erythrura sme si ju priviezli s Jiřím Bošinou v r. 2011 z jednej burzy v Nemecku. Z tohto chovu som potom opakovane získaval mladé.
Domovina
Vyskytuje sa v hraničnom území Bolívie a Brazílie, predovšetkým na severe od mesta Trinidad v provincii Beni v území medzi Rio Mamoré a Rio Guaporé. Z tejto oblasti pochádza aj 8 exemplárov, ktoré slúžili obom autorom k opisu. Ryba je chytaná v západnom území v povodí Rio Yata (Laguna Larga a Laguna Piranha severozápadne povodí Rio Ana de Yacumay), Rio Itonamas (Laguna Mapava) vo východnej časti Bolívie. Okrem toho je pre potreby akvaristiky lovená v Lago das Cobras v povodí Rio Pacaás Novos v juhovýchodnej časti mesta Guajara-Mirim v štáte Rondônia v Brazílii. Všade preferuje pomaly tečúce až stojaté vody čírej a bielej vody s pH 5,2-6,4, tvrdosťou pod 1°dH, vodivosť do 20 µS/cm, teplota 25,1°C - 30,0°C.
Ryby preferujú zarastené príbřežné zóny jazier i malých potôčikov, ale aj tzv. „plávajúce lúky“. Tu v plávajúcich kobercoch z rastlín hlavne Eichhornia azurea, Cabomba furcata, Paspalum repens alebo Utricularia sp. Pri vyrušení naše cichlidky vyskakujú nad hladinu, kde aj 10-20 sekúnd vydržia ležať na liste a čakajú, až nebezpečie pominie. V týchto oblastiach „plávajúcich lúk“ žijú syntopicky Apistogramma erythrura tetry Hyphessobrycon elachys, Hyphessobrycon herbertaxelrodi, Hyphessobrycon megalopterus, Moenkhausia australis, Nannostomus trifasciatus, Nannostomus unifasciatus, v hlbokých vrstvách aj Mesonauta festivus.
Rieka Rio Mamoré je dlhá 1319 kilometrov od jej prameňa na východných svahoch centrálnych Ánd až k sútoku s Rio Beni. Vzhľadom na to, že je meandrujúca, pridáva sa ďalších 681 km, takže dohromady meria 2000 km. Je to najväčšia rieka Bolívie, preteká savanami a savanovými lesmi, po sútoku s Beni v Brazílii vytvára jeden z najväčších prítokov Amazonky, Rio Madeira. Môj letitý švajčiarsky priateľ Robi Guggenbühl, ktorý roky pravidelne lieta do Bolívie a je známy nádhernými videofilmami prírodných biotopov natáčaných pod vodou, zistil v povodí Itonamas pH 5,5, nedetekovateľnú vodivosť a teplotu vody 30°C.
Ryby tu žijú medzi bohatými porastmi rastlín. Doteraz bolo katalogizovaných na 990 druhov rýb len z tejto rieky. Žijú tu napr. u nás ďalšie celkom dobre známe druhy rýb, ako Aphyocharax rathbuni, Hyphessobrycon eques alebo Apistogramma similis. Brazílsky ichtyológ Lacerda zistil syntopický výskyt Apistogramma cf. staecki v Rio Pacaás a Apistogramma cf. resticulosav Rio Mamoré.
Charakteristika
Tento Apistogramma je typickým ukážom javu, ktorému biologovia hovoria polychromatizmus. Teda jav, kedy v rámci jedného druhu existujú rôzne farebné formy. Zvlášť keď v jednom habitate žijú rôzne farebné jedince toho istého druhu súčasne. To je častokrát dokumentované u mnohých druhov cichlid jazera Malawi, ale aj u stredoamerického komplexu Amphilophus citrinellus. To dobre poznáme ale u juhoamerických cichlidiek. U tohto druhu existujú aj samce s nevyfarbenou chvostovou plutvou, dve základné varianty – modré a žlté.
Systematika
U niektorých jedincov ich vyfarbenie hrozí pri povrchnom pozorovaní zámennou s Apistogramma trifasciata a jej dnes už pôvodnými dvoma poddruhmi Apistogramma t. maciliensis a Apistogramma t. haraldschultzi. Pri opise tohto druhu mali obaja autori na mysli výrazné červené zafarbenie chvostíkov dospelých samcov. Jej druhové meno je odvodené z gréckeho erythro, čo je červená a oura, čo znamená chvost. Patrí do komplexu Apistogramma cacatuoides, v ktorom sa zvlášť v posledných rokoch vyskytuje množstvo nově lovených cichlidiek, hlavne z oblasti Peru. Tento komplex je okrem iného a na prvý pohľad charakterizovaný predĺženým prvým lúčom chrbátnej plutvy, ktorý vyzerá ako chocholka papagája.
Chov
Podmienky sú podobné pre všetkých príslušníkov tohto komplexu druhov jedných z najkrajších juhoamerických cichlidiek. Chov môžeme zvládnuť ako v obvyklých spoločenských nádržiach, tak aj v tzv. „druhovom“ akváriu. Stačí bežná 60-100 litrová akvária. Použijeme v nich radu koreňov, kameňov i rastlín, aby sme zabránili hlavne vizuálnemu kontaktu medzi samcami.
Väčšina chovateľov, ktorí sa zaoberajú dlhodobo chovom a odchovom cichlidiek, mi dajú za pravdu, že často silnejší samček slabšieho ústve aj keby boli v sebeväčšom akváriu. Je ideálne mať v jednom akváriu len jedného samca a trebárs viac samičiek. Samičky majú svoje teritóriá menšie a nie sú až tak agresívne. Spoločnosť týmto cichlidkám môžu robiť rôzne kľudné a malé rybky. Vzhľadom k pôvodu uprednostňujeme juhoamerické druhy, predovšetkým tetričky, pancierničky, ale aj krunýřovce. Kde chceme pozorovať priebeh odchovu, spoločenstvo sumčekov sa vyhýbame, pretože spravidla pélčajú o potěr rušia. Mnoho cichlidiek sa v ich prítomnosti ani nevytiera. Podobný problém činí šneci, trebárs aj malí okružáci. Zaliezajú do skrýš samičiek, ktoré nielen rušia, v neskoršej dobe aj požierajú snúšku. Agresívnejší samičky je ale zo svojho úkrytu vytlačia. Dno nádrže je dobré pokryť jemným pieskom o zrnitosti 3-5 mm, ktorý poskytuje dobrú ochranu podobne zafarbeným, a práve rozplavaným cichlidkám.
Ďalšou možnosťou je chovať tieto rybky samostatne v nádrži – najlepšie v pároch. Tak postupujem, keď chcem rybky nielen pozorovať, ale aj odchovať. Potom bežne stačí 10-20 litrová nádrž so zariadeným dnom alebo aj bez neho, len s trubkou či kvetináčmi. Vždy sa snažím umiestniť aj nejakú rastlinku, najlepšie hnedovku krídlatú (Microsorum pteropus). Nádrž nemusí mať vysoký vodný stĺpec, skôr je dôležitejšia plocha dna s dostatkom úkrytov.
Kŕmenie
Vyšetrenie žalúdkov preukázalo, že sa tieto cichlidky v prírode živia hlavne bezobratlými a ich larvami. Najviac boli zistení zástupcovia rád Cladocera – perloočky, Copepoda - kôrovce, z nich sú asi u nás najznámejšie buchanky, Acari – roztoče apod. a Nematocera – z nich sú u nás hlavne známi komáre.
Potrava je základom bezproblémového chovu a odchovu u všetkých juhoamerických cichlidiek. Je nutná pestrá a kvalitná strava nepríliš bohatá na tuky, ale aj s dostatkom tzv. balastných látok. Základ by mal tvoriť plankton (striedavo perloočky, častejšie buchanky), občasné nauplie žiabronôžok, živé alebo mrazené koretry a patentky (obojí asi raz týždenne). Umelé kŕmenie je výpomocou v núdzi, sám používam len Cyclop Eeze, ktorý funguje aj veľmi dobre u potěru. Podľa veľkosti rybiek potom používam granule rôznych veľkostí 6 druhov kŕmenia Dr. Geralda Bassleera. Je už na pozorovacích schopnostiach akvaristu vysledovať, ktorý druh kŕmenia rybka preferuje. Keď im vyjdeme v kulinárskych otázkach vstříc, odvděčia sa nám v ďalšej péči o potěr.
Odchov
Je to typický zástupca skupiny „Samec-matka“. V revíri samca sa vyskytuje niekoľko minirevírov samičiek, ktoré sa s ním priebežne vytierajú. Samec je dôležitý k oplodneniu ikier, stará sa skôr o okolie miesta snúšky, samička má na starosti vlastnú péči o potěr. Je mnoho profesionálnych chovateľov, ktorí ikry hneď po vytieraní odoberajú, pridávajú protipliesňový prostriedok a zavedú vzduchovanie. Potom čakajú asi 3 dni na vyliahnutie a následne 5 dní na rozplávanie a začnú kŕmiť jemným živým kŕmením.
Osobne uprednostňujem prirodzený odchov. Sice tým získame spravidla menej mladých, tie sú ale zdravé, v lepšej kondícii a lepšie vhodné pre ďalší chov. Chvíle, ktoré prežijeme sledovaním, sú mnohokrát až dojímavé, sa nedajú väčším počtom odchovaných mladých nahradiť. Samičky, ak sú v dobrej kondícii a akvária sú umiestnené v tienistých, a nie príliš frekventovaných miestach, sa starajú o potěr veľmi starostlivo.
Vodu pre trenie používame mäkkú. Ako stále tvrdím, vyplatí sa prax z prípravy vody pre tetry. Môžeme použiť ako vodu prírodnú, tak aj umelo pripravovanú pomocou iontomeničov či z reverznej osmózy. Parametre sú podobné, ako pre radu teter. U tohto druhu to ale nemusí byť vždy „neonkova voda“. V Českých Budějovicích stačí staršia vodovodná voda, teda dostatočne v akváriu „prepracovaná“. Filter i rastlinky v nádrži urobia svoje. Mne sa osvedčila voda s pH 6,3, teplota asi 27 °C, vodivosť okolo 120-150 µS/cm. U „erytrur“ je vôbec úspech a to najdôležitejšie, aby sa vytierali. Potom postupujeme ako u ostatných príslušníkov rodu. Ako štartovaciu potravu použijeme jemné nauplie žiabronôžok alebo buchanek. Zvlášť u prvej možnosti je zapotrebí úzkostlivé čistoty v odchovnej nádrži!
Výhodou nauplií artemií je to, že potěr neútočí, ako sa môže stať i niektorých druhov nauplií buchanek. Nevýhodou je potom väčšie znečistenie nádrže. Kŕmime niekoľkokrát denne vždy v menších množstvách. Veľmi opatrne vykonávame výmenu vody za bežnú vodovodnú (vždy max. do púl litra) denne, až sa dostaneme na obvyklú vodu bežne používanú pre naše cichlidky. Ideálne je mäkká voda, najlepšie do 10°dH. Tu budú mať výhodu chovatelia v južných Čechách, na severnej Morave a v niektorých oblastiach severných a východných Čiech.
