Cichlidka McMasterova (Apistogramma macmasteri) patrí vďaka svojej robustnosti a nádhernému zafarbeniu medzi stálice akvárií, napriek tomu jej chov a odchov skrýva mnohé špecifiká. Tento fascinujúci obyvateľ kolumbijských a venezuelských vôd vyžaduje špecifické parametre vody a citlivý prístup k zostaveniu harmonického harému. V článku sa pozrieme na to, ako rybkám vytvoriť ideálny domov, prečo je kvalita živého krmiva kľúčom k úspechu a ako sa vyhnúť častým chybám, ktoré môžu viesť k zámene druhov alebo zdravotným ťažkostiam.
Cichlidka McMasterova (Apistogramma macmasteri)
Skupinu Apistogramma macmasteri (A120–121) tvoria medzi chovateľmi veľmi obľúbené druhy: Apistogramma hoignei (A116–118), Apistogramma hongsloi (A110–115), Apistogramma guttata (A126) a Apistogramma viejita (A123). Zvlášť prvý a posledný menovaný druh sú si často k nerozlíšeniu podobné a mnohí ichtyológovia sa domnievajú, že medzi týmito taxónmi (teda A120–121 a A123) existuje v akváriách množstvo krížencov. Skúsený chovateľ však oba druhy rozlíši.
Všetky tieto druhy obývajú územia Kolumbie a Venezuely. Sven Kullander popísal tento druh na počesť Marka McMastera, ktorý autora na rybku upozornil už v roku 1973. U nás bola sprvu známa hlavne pod názvom Apistogramma ornatipinnis, čo je dnes synonymum i pre Apistogramma steindachneri. Ďalšími (nesprávne používanými) synonymami boli i Apistogramma taeniatum a Apistogramma pleurotaenia. Samce cichlidky McMasterovej dosahujú dĺžky až 9 cm, samičky sú menšie a dorastajú okolo 5–6 cm.
Miesto pôvodu
Sú to obyvatelia čirých vôd. Ryba pochádza z Kolumbie, kde žije v blízkosti mesta Villavicencio v rieke Rio Ocoa (povodie Rio Meta). Podľa pôvodného popisu je tu voda s tvrdosťou do 1 °dH, pH 5,5–6,0 a vodivosťou do 10 µS/cm. Vo Venezuele žijú v oblasti horného povodia Orinoka. V miestach výskytu býva vodný stĺpec veľmi nízky, často len okolo 10 cm. Ryby sa tak vyhýbajú kontaktu s väčšími predátormi, ktorí do mŕtvol nevplávajú. Sú však častou korisťou vodných vtákov, ako sú ľadovníky, ibisové alebo volavky.
Akvárium pre cichlidky McMasterovy
Samce sú typickí vládcovia harémov, v ktorých obhospodarujú viac samičiek. Preto je vhodné zaobstarať akvárium s väčšou plochou dna a dĺžkou aspoň 80–100 cm, ak chceme chovať viac jedincov pohromade. Len tak môžu byť jednotlivé stanovištia samičiek, ktoré si tvoria minirevíry, od seba dostatočne vzdialené.
Dostatok úkrytov je nutnosťou. Ideálne sú rôzne keramické rúry, kamene, husté rastliny alebo časti kvetináčov. To zabezpečí harmonické vzťahy medzi samičkami. Je dôležité dbať na to, aby v jednom akváriu (ak nie je dostatočne veľké) bol iba jeden samec. Ak ich je viac, silnejší jedinec po čase svojho sokola pravdepodobne utýra. Je lepšie mať záložné samce v iných nádržiach pre prípad úhynu "vládcu" harému.
Dôležitá je výkonná filtrácia a pravidelná výmena vody, rybky však nemajú rady príliš silný prúd. V hustej zarastených a mierne osvetlených nádržiach možno pri nízkom počte rýb prevádzkovať akvárium aj bez filtrácie. Dno nádrže by mal tvoriť riečny piesok (zrnitost 3–5 mm). Pre vyniknutie farieb samcov je lepšie voliť tmavší substrát, ktorý navyše poskytuje pocit bezpečia čerstvo rozplavanému potěru. Teplotu udržiavame okolo 24 °C. Pre cielené rozmnožovanie postačí 10–20 litrová nádrž s úkrytom, kam nasadíme jedného samca a 1–3 samičky.
Spoločníci
Ideálne je druhový chov. Cichlidky sa však hodia aj do spoločenských akvárií s drobnými tetrami (neonky, červenohlavé tetry, cisárske tetry apod.). Ako obyvateľov dna môžeme zvoliť krunýřovce (lorikárie) alebo pancierničky, tí však môžu cichlidky rušiť pri pokusoch o trenie.
Krmienie
Prioritou je živá potrava – plankton (buchanky, perloočky) alebo čerstvo vyliahnutá žiabronôžka solná (Artemia salina). Ako spestrenie (cca raz týždenne) podávame koretry alebo patentky (živé či mrazené). Kto má doma násadu roupic, je to rovnako výtečné plus, kŕmime s nimi maximálne raz týždenne. To isté platí o nitěnkách. Tí ale musia byť dobre preprané, ja ich ešte pred kŕmením asi hodinu kúpu v slabom zelenom roztoku malachitovej zelene.
Väčšina cichlidiek prijíma suchú potravu neochotne. Tvrdím, že "granuláci" odchované iba na umelej strave nedelia českej akvaristike – skúsený akvarista také ryby pozná na prvý pohľad podľa horšej stavby tela a farieb.
Parametre vody a zdravie
Pre chov je optimálna mäkká voda do 4–5 °dGH, hoci rybky znášajú aj vodu stredne tvrdú (10–12 °dGH). pH by malo byť mierne kyslé (6,0–6,5) a teplota 22–26 °C.
V nevhodných podmienkach sú rybky náchylné na bičíkovce (Hexamita) a mykobakteriózu. Bičíkovce sa dajú liečiť kvalitnou vodou a liekmi (napr. FMC). Mykobakterióza (často prítomná u importovaných) je bohužiaľ prakticky neliečiteľná.
Odchov
Pri dobrej péči a kŕmení planktonom dospievajú rybky v 6–8 mesiacoch. Snúška obsahuje 50–120 tŕňových červených ikier, ktoré samička lepí na strop jaskyne. Pre úspešný vývoj ikier je nutná mäkká voda (vodivosť do 150–160 µS/cm, pH 6,4–6,6, dKH pod 3°). Odporúčam používať "starú", biologicky spracovanú vodu s minimom dusičnanov (pod 10 mg/l).
Pri teplote 26–28 °C sa larvy liahnu po 3 dňoch a po ďalších 5 dňoch sa potěr rozpláva. Samičky sa o snúšku vzorne starajú, ale bývajú agresívne i voči samcom. Ako štartovacie krmivo použijeme jemné nauplie žiabronôžiek alebo buchanek. Kľúčová je úzkostlivá čistota nádrže. Vodu meníme pozvoľna za čerstvú (ak žijete v oblastiach s mäkkou vodovodnou vodou, možno použiť aj odstátou z vodovodu).
Obrázky:
- Pár dospelých cichlidiek, samec vľavo.
- Samec cichlidiek McMasterových 7 mesiacov starý. Obchodníci túto variantu označujú ako červenohlavú („Rotrücken“).
- Ďalší, trochu inak zfarbený samec cichlidiek McMasterových, červenohlavé varianty.
- Chovateľsky obľúbená je zlatá forma cichlidiek.
- Dospelý samec cichlidiek McMasterových, varianty GOLD.
- Samička zlatej varianty týždeň pred trením.
- Na trenie využívame bez problémov úkryty z keramiky.
- Samec po trení hlídá okolie keramických skrýš, v ktorých samička opatruje snúšku.
- Na hejnko mladých je radostný pohľad.
- Spoločnosť môžu cichlidkám robiť hejno červených neóniek i ďalších kľudnejších tetier.
- Medzi množstvom menších tetier nebývajú cichlidky tak plaché.
- Dicrossus filamentosus môže byť spoločníkom z okruhu juhoamerických cichlidiek. Na obr. vpredu samec.
- Veľmi dobrým krmivom sú nauplie žiabronôžiek solných, ktorých zvlášť profesionálni chovatelia môžu mať dostatočnú zásobu.
- Ďalšia z chovateľských foriem Apistogramma macmasteri, opäť samec. Jedná sa o pôvodnú formu s podstatne menším priemyselným červeným, ktorú v akváriách už takmer nevidíme.
