Chov a odchov Pseudoepiplatys annulatus: Príručka pre každého akvaristu

Domovina

Rybka pochádza zo západnej Afriky, kde je rozšírená vo stojatých a pomaly tečúcich vodách od Guiney cez Sierra Leone až po Libériu.  Tu hodnoty vody sa pohybujú medzi 5-5,5°dGH, pH je okolo 6,5 a teplota okolo 25-27°C. Spoločne s nimi tu žijú aj Epiplatys bifasciatus, Epiplatys fasciolatus i niektorí zástupcovia čeľade Procatopodinae. Rybka patrí medzi neanuálne kaprozúbky, po dobu celého roku nachádzame v biotopu všetky jeho vývojové štádiá až po plne dospelé jedince. Anuálne druhy prežijú obdobie sucha len v embryonálnom štádiu. Plne dospelí jedinci majú len pramalú šancu na prežitie tohto obdobia. 

Charakteristika

Už samotný štikovitý tvar tela dáva na vedomosť, že rybka žije pod hladinou. Umístění tlamky prezrádza, že sa živí hlavne náletovým hmyzom z hladiny. Samčeky dorastajú maximálne 3-4 cm, samičky sú menšie, v rozmedzí 2-3 cm.

Ako to už býva u druhov, ktoré sa vyskytujú na veľkom priestore, podľa rôznych miest výskytu sa rybky líšia ako tvarom ploutví, tak vo vyfarbení. Toto platí predovšetkým pre samčeky, samičky sú všade zhruba rovnaké a majú nenápadnejšie zafarbenie. Len tmavé pruhy sa zosvetľujú či ztmavnú podľa nálady i prostredia.

Asi najznámejšia je forma „Kasawe Forest“ podľa náleziska v Sierra Leone. Tá má červenú farbu v hrebete ploutvi na rozdiel od ďalších variant. V Libérii žije farebná varianta „Monrovia“, ktorá má pekné červené lemovanie brušnej i rýdlicovej ploutve, ale žiadnu červenú v hrebete ploutvi; z Guinei je známa varianta „Conacry“.

Sú to všetko spoločenské rybky, aj keď nie sú hejnité. Nechajú sa chovať predovšetkým v druhovom akváriu, prípadne v spoločenskom. Tu ovšem len s drobnými a mierumilovnými druhmi. Vo spoločenskom akváriu oživujú horné vrstvy akvária, nenarušujú život v spodných vrstvách.

Na podmienky sú veľmi nenáročné, vyžadujú iba kvalitnú vodu a radšej drobné živé krmenie. Toho sa im spravidla vo spoločenských nádržiach nedostáva. Preto, podľa môjho názoru, je lepšie rybky chovať v druhovom akváriu. Tu sa i ľahko dočkávame, pri našej dobrej péči, častého potěru.

Potrava

Rybky vyžadujú čistú vodu bez väčších prímesí dusíkatých zlúčenín. Vo väčších nádržiach lepšie udržiavame vyváženú kvalitu vody. Čo sa týče kŕmenia, nie je problém u živého, zodpovedajúceho veľkosti. Ideálne sú banánové mušky, ktoré si ľahko môžeme chovať doma. Vynikajúce sú drobné komárové larvy i malé koretry, ale i plankton, radšej buchanky než perloočky.

U buchanek kŕmime len v malých dávkach, aby sa čerstvo vyliahnutý potěr nestal ich potravou. Dokonca i nitěnky, radšej nasekané, rybky požierajú. Sám som ale túto potravu používal len v začiatkoch svojho chovu, skôr niekedy pridávam grindal. Ak potrava chýba u hladiny, vydávajú sa rybky i ku dnu, kde si niečo k snacku zoženú. Rozmanité potravě tak nestojí nič v ceste!  

Voda

V prírode žijú rybky vo veľmi mäkkej a ľahko kyslej vode s obsahom humínových látok. To je niekedy problém. Žijeme-li v lokalite s mäkkou vodou, máme polovičnú starosť. Tam kde je voda tvrdá, musíme si ju pripravovať.

Príliš nízka pufrovacia kapacita mäkkých vôd vedie k nestabilným podmienkam tejto vody, chýbajúce soli potom zvyšujú možnosti napadnutí rybiek ektoparazitmi, predovšetkým piscinoodiniózou. To je asi jediná choroba, ktorá našich trpaslíkov ohrozuje. Sám som sa s ňou vo svojich chovoch dosiaľ nestretol. Ako mi leckteří chovatelé potvrdia, niekedy rybky zdecimuje priamo epidémia tejto choroby. Je nutné s liečbou začínať ešte skôr, než sa objavia typické biele guľôčky na povrchu tela. Rybky sa v počiatkoch choroby húfujú v rohu nádrže, majú slepené ploutvičky a vyzerajú unavene. 

Chýba im ich obvyklá pohybová aktivita. Pridaním kuchynskej soli - 1 polievková lyžica na 20 l vody zmenší toto nebezpečenstvo. Ryby sa v tejto vode cítia dobre, len sporadicky sa ale vytierajú, potomstvo spravidla neodchováme žiadne. To je ale len po tú dobu, než sa rybky zotavia a sůl z vody ďalšími výmenami zmizne.

Dobré výsledky som míval i s Entizolem (BYDŽOVSKÝ, 1990), dnes sú ale modernejšie preparáty, ktoré v prípade resistencie choroby môžeme použiť. Pre zlepšenie kondície rybiek pridávam do vody pri jej pravidelnej výmene malé množstvá ToruMinu, asi ako pre tretí vodu pre neonky.

Teplota vody vyhovuje 23-24 °C, čím teplejšia je voda, tým kratší je život rybiek. V dobrých podmienkach sa v zajatí dožívajú 2,5-3 rokov. Niektorí autori odporúčajú zvýšenie teploty pre odchov, ale aj pri tejto teplote sa rybky třou dobre a odchov prebieha úplne normálne. 

Zariadenie akvária

Rybky nemajú výrazné a špeciálne nároky na zariadenie akvária, sám dávam prednosť akváriu bez piesku, hustě zaplnenému mechyťkou jávskou. Niektorí kaprozúbky používajú radi plávajúce rastlinky (Ceratopteris thalicroides, Riccia, Salvinia), medzi ktorých korienkami sa rybky vytierajú a skrýva sa tu i plůdek.

Veľkosť akvárií môže byť rôzna. Je lepšie udržiavať len nízky stĺpec vody, obvykle do 15-20 cm; výhodnejšia je väčšia plocha dna. Sám som najčastejšie používal 20litrová akvária, v ktorých plávalo hejnko rybiek, spravidla 2 samci a 3-5 samičiek alebo 3-5 litrové vytieračky, kde boli umiestnené rybky v pároch, prípadne jeden samček na 2-3 samičky.

Dôležité je pravidelné vykonávanie výmeny malého množstva vody, ktoré sa riadi veľkosťou akvária a počtom v ňom chovaných rybiek. Samozrejme, že čím väčšie akvárium, tým menej starostí.

Odchov

Odchov nedelá problémy průměrně přemýšlivému akvaristovi s dobrým pozorovacím talentom. Buď môžeme rybky odchovávať v pároch, alebo v menších či väčších skupinkách.

Zpočátku jsem tření praktikoval tak, že jsem rodičovské skupiny přelovoval vždy po asi 10 dnech do nových vytíraček. Ve starých se pak líhly mladé, které jsem postupně sléval do rozplavek. Tento postup se mi zdál ale příliš pracný, tak jsem začal přelovovat vylíhlé rybky. V odchovných nádržích jsem používal obvyklou českobudějovickou vodu, která rostlinkami byla zpracována do veľmi zaujímavých biologických pomerov. Celková tvrdosť potom dosahovala 1–4 °dGH, max. 0,5 °dKH, pH bolo medzi 5–6,5; obvyklá teplota okolo 23–24 °C, max. asi 26 °C. Tření probíhá průběžně, pokud jsou rybky dobře krmeny.

Samček zatlačí samičku nad třecí substrát. Tá, ak je pripravená k třeniu, jej nasleduje. Samček sa pritiskne k samičke z boku – za chvíľu celého tela vylúči samička vždy jednotlivě jikru po jikře.  Za deň získame od jedného páru okolo 10 kusov jiker. Samček je oplodňuje, celý třecí akt potom zakončí úderom chvosta. Jikry sa prilepia na rastlinkách, dospelci ich nepožierajú (opäť pri zodpovedajúcich podmienkach vrátane kŕmenia). Po skončení tření sa samček o samičku ďalej nezaujíma, pri tření nedochádza k poraneniu samičky, skôr ide o to, aby sa samček pri ňom ukázal samičke v najlepších farbách a s čo najlepšie roztaženými ploutvami. Jikry sú priesvitné o priemere asi 0,8-1 mm.

Pri pozornej prehliadke akvária je ľahko uvidíme, ak máme dobrý zrak. Sám som sa presvedčil o tom, že už používaním čitateľských okuliarí schopnosť správne uvidieť jikry obmedzuje. „Za mlada“ som s odlovom mladých nemal problém, teraz, s použitím okuliarí, mám čo robiť, aby som práve vyliahnuté mláďatá vôbec našiel. Sú len asi 3 mm dlhé.

Jikry neodlovujem, skôr je výhodnejšie denne pred rozednením s použitím svitu baterky cez čelnú stenu smerom k hladine zbierať jednotlivé mláďatá plávajúce pod hladinou a premiestňovať ich do rozplavávacej nádrže, kde majú lepšiu možnosť sa dobre nakrmiť.

Tak môžeme rybky asi po týždňoch rozdeliť do samostatných rozplávok, kde je potěr zhruba rovnakej veľkosti. Asi najlepšie štartovacie krmivo je trepka. Ak máme k dispozícii vírníky, je to ideálne. Túto možnosť máme ale len niekoľko týždňov v roku.

Podľa teploty sa jikry vyvíjajú 6-10 dní, postupne tmavnú, 5.-6. deň rozoznáme oči embryí, potom to už netrvá dlho, než dôjde k vyliahnutiu. Hneď po vyliahnutí rybky smerujú k hladine, kde sa ukrývajú medzi rastlinkami (prípadne koreňmi plávajúcich rastlín).  

Rybky rastú pomerne rýchlo, nie zcela rovnomerne, po týždni majú už 6-7 mm, po asi 3 týždňoch sa začínajú objavovať pruhy – rybky už merajú 10-12 mm. Za 8-10 týždňov, keď rybky majú už dobre 1,5 cm, začíname rozpoznávať rozdiely medzi pohlaviami. Nepozoroval som ani medzi mláďatami prejavy kanibalizmu, ale predsa len pre istotu som radšej rybky triedil. Čo keby?  Pohlavne dospievajú asi za 4-6 mesiacov. 

Obrázky ukazujú, aká veľká je farebná rozdielnosť u jedincov z rôznych nálezísk:

1. Pseudoepiplatys annulatus sameček. 
2. Pseudoepiplatys annulatus sameček.
3. Pseudoepiplatys annulatus sameček.
4. Pseudoepiplatys annulatus sameček.
5. Pseudoepiplatys annulatus sameček.
6. Pseudoepiplatys annulatus sameček.
7. Pseudoepiplatys annulatus 7 dní starý jedinec.