Hyphessobrycon loretoensis: Tetra loretová – skvost pre oko, záhada pre chovateľa

Za roky, čo vychádzajú v celom svete najrôznejšie akvaristické časopisy, v nich bolo napísané mnoho tisíc zaujímavých článkov. Chovatelia – akvaristi sa v nich chceli pochváliť svojimi chovateľskými úspechmi. Existuje však rada rýb, kde sa toto nedá ríct.

Napr. mnohé, ako skupina teter s tretinovou škvrnou (Hyphessobrycon erythrostigma, Hyphessobrycon socolofi, Hyphessobrycon pyrrhonotus), sú chloubou každého spoločenského akvária, ale o ich odchove toho ešte mnoho nevieme. Totéž platí i o tetre loretovej. Krásna, ale neznáma. 

Domovina

Existuje viac ako 2000 druhov teter, o ktorých vieme často i tie najväčšie podrobnosti o prostredí, v ktorom v prírode žijú. Zpráv tohto typu je o tetre loretovej veľmi pramálo. Akvaristická literatúra je k nej poněkud macešská. Vieme, že sa vyskytuje vo vodách horní Amazonky v Peru a nedaleko za brazílskou hranicou, kde leží kolumbijské mesto Loreto. Tieto rybky majú mnoho spoločného s tými, ktoré v témže roku popísal tiež autor, ale ktoré žijú poněkud západnejšie, s Hyphessobrycon peruvianus. GÉRY zdôrazňuje príbuzenské vzťahy s druhmi Hyphessobrycon metae a Hyphessobrycon herbertaxelrodi. 

Tri druhy podobných, ale vzácnych teter

Veľice podobné s tetrou loretovou sú tetra západokolumbijská (Hyphessobrycon metae EIGENMANN & HENN, 1914) a tetra peruánska (Hyphessobrycon peruvianus LADIGES, 1938). Posledne menovaná žije vo vodách v okolí Iquitos na severe Peru. Asi 4 cm veľká rybka je nenáročná na chov, ale práve odchov tvorí hranice, pre ktoré je druh v európskych akváriách tak vzácny. Druhý druh, ktorý je poněkud väčší a dorastá až 6 cm, som dostal od svojho dlhoročného priateľa Hanse GRUBERA (Lambach) a vtedy to u nás bola skutočná rarita. Rybka pochádza z východnej Kolumbie, z povodia Rio Meta, podľa ktorého dostala i svoj názov. 

Charakteristika

Tetra loretová i jej blízke príbuzné sú veľmi mírumilovné a snášanlivé druhy, hejnité rybky, ktoré sú vhodné pre stredné až veľké spoločenské akvária do spoločnosti menších a kľudnejších teter. Sú to celkom ideálne rybky pre tých, ktorí chcú mať vo svojich akváriách hodne parády a pritom málo starostí. Rybky žijú väčšinou v horní tretine nádrže, podľa jej zariadenia i v stredných vrstvách. 

Rozdíly pohlaví

Samci sú, ako to už býva u teter typické, menší a štíhlejší, zatiaľ čo samičky sú väčšie a v bríšnich partiách zaoblené, ľahko i bledšie vo vyfarbení. 

Chov

Je ideálne si zaobstarať rybky menšie až polovyspelé, ktoré si sami dochováme do dospelosti. Potom je i väčšia šanca na prípadný odchov, než keď si objednáme už dospelé jedince. Sám používam akvárium asi 100 litrové, dobre osadené rastlinkami, s jemnejším pieskom (zrnitost asi 3-4 mm) na dne, ktoré obhospodarujú drobní pancierníčky.

Ideálne je i koreň či jeho keramická napodobenina, okolo ktorej sa rybky často veselo preháňajú. Spoločnosť môžu tvoriť rybky, ako cisárske (Nematobrycon palmeri) alebo kráľovské tetry (Inpaichthys kerri), čierne neonky (Hyphessobrycon herbertaxelrodi), obyčajné či červené neonky (Paracheirodon innesi, Paracheirodon axelrodi). Vodu používame radšej mäkšiu, asi do 10°dGH, teplotu okolo 23-24°C. Zhruba 2x týždenne v tejto nádrži vymením vždy 10-20 l vody, o jej kvalitu sa stará už 30 rokov v jednom kuse bezchybne fungujúci vnútorný filter Eheim.

Krmění

Základom u týchto teter je vždy živé kŕmenie s prevahou jemného planktonu, ideálne je raz týždenne pridať koretry či čierne komáre larvy, občasne kvalitné vločkové krmivo. Jeden deň v týždni rybky pravidelne hladujú. Ako všežravci prijímajú bez problémov sušené či umelé krmivo, ale pokud je chceme mať veselé, dobre vyfarbené a stále v dobrej kondícii, nie je nad pestrú potravu živú. Snadno si vypomôžeme i naupliami žiabronôžky solné (Artemia salina) a jemnejším mrazeným krmivom. 

Odchov

STALLKNECHT (1994) síce uvádza, že odchov je podobný ako u Hyphessobrycon nana, ale vierohodné správy o odchove, a zvlášť opakovanom, mi nie sú známe. Urobil som dobrú skúsenosť s tetrami západokolumbijskými (Hyphessobrycon metae), u ktorých som použil celosklenené elementy o rozmeroch 25x15x15 cm. Na dne bol obvyklý trčiaci rošt, nepoužil som vtedy výnimočne moju obľúbenú hnedovku krídlatú (Microsorum pteropus), ale doušku hustolistú (Egeria densa). Vtedy ma napadlo, že sa jedná o juhoamerickú rastlinku, ktorá ešte z vody odstráni niektoré soli. Tak prečo ju nezkúsiť?

Páry vpúšťam do vytieračiek vždy navečer, deň predtým už nedostanú žiadnu potravu. Zásadne nepoužívame prevzdušňovanie, ktoré nielenže rybky ruší, ale u mäkkých vôd i mení chemické parametre vody. Použil som vtedy vodu z 20 km vzdialeného potoka s parametrami len 2°dGH a s vodivosťou 60 µS/cm, teplota 26°C.

Třenie nastalo u nasadených 3 párov medzi 2.-3. dňom, počet jiker kolísal medzi 100-150 kusmi. V pároch sa ale tetra západokolumbijská vytiera len veľmi neochotne. Ako štartovacie krmivo som použil vírníky, posléze cezený jemný prach, po ktorom rybky rástli veľmi rýchlo.

Vtedy som si mohol ešte dovoliť kŕmiť 2-3x denne v malých dávkach. Pravidelne som odstraňoval zbytky potravy zo dna. Skúšal som i prípravky Liquifry a Protogen, ale musím ríci, že nad prírodnú potravu nie je.

Tetru loretovú som skúšal vytierať v rôzne veľkých vytieračkách (5-10 l) v pároch, ale i vo 40litrových vytieračkách s nasadením celého hejnka – 3 párov. Používal som vodu s prímiešáním rašeliny i bez nej, ale bohužiaľ, rybky sa mi do trenia nepodarilo prinútiť. Zostáva preto veľkým otáznikom, ale súčasne i výzvou pre mladé chovatele pokúsiť sa o jej odchov. Rozhodne by si to zaslúžila. 

Obrázky:

1. Sameček Hyphessobrycon loretoensis je vždy menší a štíhlejší než samička
2. Samička Hyphessobrycon metae. 
3. Sameček Hyphessobrycon peruvianus.
4. Sameček Hyphessobrycon herbertaxelrodi. 
5. Spoločná nádrž – ideálne pospolu menšie a kľudné tetry.