Apistogramma cacatuoides

Cichlidky papouščie patria k štandardným rybkám našich zoo obchodov a sú jedny z najznámejších cichlid chovaných v akváriách. Rodové meno Apistogramma, ako sme už mnohokrát vysvetľovali, sa skladá z gréckeho „apistos“ – klamný, šalebný či podvodný agramme, čo opäť po grécky znamená línia.

Postranný orgán týchto papagájových cichlíd je rozdelený a často neúplne vytvorený. V druhovom mene je poukazované na predĺžený prvý lúč chrbátnej plutvy, ktorý vyzerá ako chocholka papagája. Preto cacatu = Kakadu, čo je papagáj a oides, z gréčtiny vzhľad, vzezrenie alebo podobnosť.

Systematika

Tieto cichlidky vedecky opísal Hoedeman, 1951, aj keď do Nemecka boli prvýkrát dovezené už v r. 1936. Rybička patrí do komplexu „Apistogramma cacatuoides“, kam v súčasnej dobe patrí 7 blízko príbuzných druhov. Sú to Apistogramma atahualpa, Apistogramma cacatuoides, Apistogramma luelingi, Apistogramma norberti, Apistogramma juruensis, Apistogramma payaminonis a Apistogramma pucallpaensis. Charakteristické pre všetky samčeky tohto komplexu sú predovšetkým silno vyjadrené pysky, a ešte niekoľko ďalších typických znakov.

Charakteristika

U týchto rybičiek je podobne ako u väčšiny juhoamerických cichlid výrazne vyjadrený pohlavný dimorfizmus. Sameček dosahuje až 9 cm dĺžky, a zvlášť v niektorých prípadoch (predovšetkým pri starostlivosti o potěr a zastrašovaní votrelcov) môže vyzerať dosť desivo. Zvlášť vynikajú jeho výrazné pery na pomerne veľkej papuli, je rozhodne pestrejšie vyfarbený.

Dnes už pôvodnú a klasickú formu len ťažko nájdeme. Väčšinou sa to u nás aj v Európe hemží farebnými variantami, u ktorých prevláda červená či žltá. Najčastejšie varianty u nás sú červené, obchodne a skôr nemecky označované ako „rot“, „doppelt-rot“ a „dreifach-rot“. Ďalšiu farebnú skupinu predstavujú žlté („gelb“), posledná potom oranžové („orange“).  Samičky zostávajú so svojimi 4-5 cm menšie a u všetkých farebných foriem si sú veľmi podobné, niekedy mívajú aj červené zafarbenie chvostíkov (zvlášť u doppelt-rot či dreifach-rot), ako to vidíme u samčekov. Typický obyvateľ bielych vôd.

Domovina

Cichlidky papouščie žijú na veľkom území severozápadnej Južnej Ameriky, kde leží pre nich aj najdôležitejšie exportné centrum – peruánske Iquitos. Vyskytujú sa v povodí Rio Ucayali v Peru, v hornom povodí Amazonky až k okoliu mesta Leticia, ktoré leží v hraničnej oblasti troch krajín – Peru, Brazílie a Kolumbie. Juhozápadná hranica rozšírenia tohto druhu leží v okolí mesta Chicosa. Tam, kde sa spájajú posvätná rieka Inkov Rio Urubamba a Rio Tambo a ďalej tvoria Rio Ucayali. Zvažuje sa aj možnosť výskytu v okolí mesta Cruzeiro do Sul v Brazílii. Podľa miesta výskytu sa aj poniekud líši sfarbenie jedincov, hlavne samčekov. Všeobecne ale farby, ktoré majú dnes európske odchovy, v prírode nevidíme. Tu prevláda šedá a hnedá.

Zvlášť v poslednej dobe sú dovážané zaujímavé exempláre z peruánsko-kolumbijského pohraničia, z povodia Rio Putumayo. Rybičky žijú väčšinou v plytkých vodách tůněk a zbytkových vôd, v malých potôčikoch a riečkach s veľkou vrstvou do vody napadaného lístia, konárov a ďalších rôznych skrýší. Často sa rybičky vyskytujú v pobrežných zónach pralesných potôčikov, pod konármi stromov nad tokom. Vodný stĺpec tu je vysoký 5–40 cm (STAECK, 2000). Spoločne sa vyskytujú rvavé tetryHoplias malabaricus, Erythrinus etythrinus, cichlidy roduCrenicichla. Je tu i množstvo halančíkov rodu Rivulus a Pterolebias. Z cichlid sa vyskytujú spoločneApistogrammoides pucallpaensis aApistogramma eunotus.

Je zaujímavé, že aj napriek značnému kolísaniu hladiny vody v priebehu roka aj k množstvu rôznych predátorov sa cichlidky papouščie dožívajú v prírode až 4 rokov. V hornom Rio Ucayali má voda okolo 10-12 °dGH, vodivosť asi 400 µS a pH 7,4-7,6.

Tieto údaje vysvetľujú, prečoApistogramma cacatuoidessa veľmi dobre správa v rôznych bežných vodovodných vodách série našich miest. Dokonca prebiehali pokusy, v akej vode sa bude rybkám lepšie dariť, či vo vode mäkkej (vodivosť 60µS, pH 5,8) alebo vo vode vodovodnej s 15 °dGH a pH 7,5. Po pol roku sa zistilo, že rybičky v oboch podmienkach mali rybičky rovnaké vyfarbenie, vo vode tvrdšej sa ale rybičky pravidelne vytierali a mali do 100 kusov potiera pre jedno trenie, zatiaľ čo rybičky v kyslej a mäkkej vode sa nevytreli. Opäť ďalší dôkaz toho, že nie je potrebné prírodu príliš skúšať, či to vymyslela dobre.

Chov

Chov môžeme zvládnuť ako v druhovej, tak spoločenskej nádrži, ktorá má objem 50-80 l i viac, hustě zarostlé nádrži s četnými kořeny, kameny i dalšími úkryty. Na dno použijeme jemný štrk alebo radšej jemný piesok. Teplota by mala kolísať medzi 22-26 °C, pH okolo neutrálu, voda až stredne tvrdá. Dobrá je solidná filtrácia s neprílišným prúdením vody. Spoločnosť im robia najlepšie drobné a kľudné tetry. Často spoločne chovaní krunýřovce a pancierničky zvyčajne rušia starostlivosť o potěr u juhoamerických cichlíd a sám som sa mnohokrát presvedčil, že rada cichlíd sa v ich prítomnosti ani nevytierá. Dospelé rybky sa vo spoločnej nádrži zdržujú väčšinou pri dne – predovšetkým samičky, sameček občasne robí výlety aj do stredných a horných vrstiev nádrže. K tomu sa práve hodia spomenuté tetry, ktoré snáď len s výnimkou červených fantómov (Megalamhodus sweglesi) a červenohlávok (Petitella bleheri) sa zdržujú v stredných a horných vrstvách nádrže.

Ďalšia možnosť je chovať tieto rybky samostatne v nádrži – buď v pároch, potom bežne stačí 10-20 litrové nádrže s trubkou či kvetináčmi. Ak chceme chovať viac samičiek pohromade, dávame trubky aspoň 30-40 cm od seba, aby sa samičky príliš neatakovali. Každá má svoj minirevír o priemere 20-30 cm, sameček má potom revír väčší, zvládne aj 3-4 samičky.

Nádrž nemusí mať vysoký vodný stĺpec, skôr je dôležitejšia plocha dna, a predovšetkým dostatok úkrytov. V takto harmonicky fungujúcej nádrži potom môžeme pri odchove pozorovať, ak sú aspoň dve samičky, ktoré sa súčasne starajú o potěr a rozdiely vo veľkosti potierku nie sú príliš veľké, ako samičky „kradnú“ potomkov jedna druhej, o ktoré sa starajú svedomito.

Odchov

Péče o potomstvo je u samičiek tohto druhu veľmi silno vyjadrená, zatiaľ čo sameček je zvyčajne typický Don Juan. Ak chceme chovať rybičky na výnosné účely, je výhodnejšie rybičky chovať oddelene v pároch, ktoré sa samy vytvoria. U násilne zostavených párov totiž občas dochádza k ubitiu samičky samcom. Niektorí samčekovia sú agresívnejší a majú k tomuto násiliu sklony.

Péče o potěr patrí k jednému z najkrajších kúziel akvaristiky. Samička kladie červené zafarbené ikry na hornú časť jaskynky, starostlivo im plutvami privieva čerstvú vodu, po vyliahnutí ich opakovane prerovnáva tlamou a po rozplávaní si vodí „mládež“ po akváriu. Potěr ľahko odchováme jemnými naupliami žiabronôžky solnej alebo prírodným nekusavým prachom. Odchov je pomerne jednoduchý a patrí k najjednoduchším medzi juhoamerickými cichlidkami.

Obrázky:

1. Pár cichlidiek papouščiech „dreifach-rot“.
2. Pár cichlidiek papouščiech „doppel-rot“.
3. Sameček cichlidky papouščie „rot“.
4. Cichlidky papouščie v prírode náročných akvaristov príliš nezaujmú. Keby mali toľko červenej, ako ich akvarijní príbuzní, rýchlo by sa stali korisťou mnohých predátorov.
5. Cichlidky oranžové formy („orange“) ve vytíračke. Ak ryby nevytierame v pároch, potom je vždy lepšie dávať viac samičiek do trenia, aspoň 3-4.
6. Cichlidky papouščie sú produktívne rybky.
7. Slepý prítok Rio Ucayali slúži aj ako „napájacia stanica“ pre množstvo alpak, ktoré tu žijú vo veľkom množstve.