Kaprozúbky sú často považované za krásne, no náročné ryby vhodné len pre expertov. Je to ale naozaj tak? Tento článok ukazuje, že aj začiatočník si medzi nimi môže nájsť druhy, ktoré mu prinesú radosť z chovu – bez frustrácie a zbytočných mýtov.
Kaprozúbky sú skupinou mimoriadne rozmanitou – či už z hľadiska životných stratégií (existujú druhy žijúce v stabilných aj dočasných, vysychajúcich vodách, vo vodách stojatých aj tečúcich), alebo z hľadiska ich podoby a sfarbenia. Mnohých akvaristov pri zmienke o nich napadne niečo v tomto zmysle: krásne ryby, ale veľmi náročné na starostlivosť, vhodné len pre špecialistov, agresívne, krátkožijúce, rozmnožovanie zložité – proste nič pre mňa...
Teraz by sa odo mňa, človeka, ktorý sa kaprozúbkam venuje viac ako 20 rokov, nasledovať vášnivá obhajoba halančíkov a vyvracanie všetkých týchto polopravd. To ale nebude tento prípad.
Treba priznať, že áno – medzi kaprozúbkami existujú aj druhy náročnejšie na chov, ktoré vyžadujú špeciálny prístup, a u ktorých sa aj pri dodržaní všetkých pravidiel často dočkáte len niekoľkých málo mladých. Je to ale s nimi podobné ako s tetrasami, cichlidami, labyrintkami a inými rybami – v každej skupine existujú druhy, ktoré sa začiatočníkom neodporúčajú. Zároveň ale platí, že mnohé kaprozúbky sú naopak vhodné aj pre menej skúsených chovateľov – a práve o tých bude reč.
Ako ukážku vyberiem tri modelové otázky od imaginárnych záujemcov o tieto ryby a skúsim na nich ukázať, že nie všetko, čo sa traduje, je pravda (skúseným akvaristom sa ospravedlňujem za možné zjednodušenia, ktoré si vyžaduje forma článku).
A) Mám malé akvárium s drobnými rybkami – danio perlové a modré neóny. Hodia sa k nim aj kaprozúbky?
Áno – ALE je potrebné vyberať medzi tými najdrobnejšími a miernymi druhmi. Napríklad vhodnou voľbou je Epiplatys annulatus.
Z hľadiska chovu je tento druh nenáročný na chemizmus vody – znesie mäkkú aj tvrdšiu s pH okolo 7. Na odchov však potrebuje vodu mäkkú, s pH mierne pod 7. Potravu prijíma drobnú živú, mrazenú i umelú.
Pri rozmnožovaní treba myslieť na veľmi drobný potier, ktorý sa liahne približne po 2–3 týždňoch a vyžaduje jemnú živú potravu (napr. nálevníky alebo vírniky). Zpočiatku rastie pomerne pomaly.
Odchov sa dá dosiahnuť aj bez špeciálnej starostlivosti – ak je chovné akvárium bohato zarastené rastlinami (ideálne jávsky mach a na hladine plávajúca trhutka), časť ikier aj potierov sa v tomto húšti ukryje pred ostatnými rybami a zároveň si tam nájde aj potravu. V takom prípade je možný odchov aj v spoločnej nádrži s rodičmi.
Foto 1: Epiplatys annulatus – u rybičiek rodu Epiplatys (ale aj Aphyosemion, Fundulopanchax, Aplocheilus a i.) je nutné pamätať na ich skokanské schopnosti, teda sa oplatí akváriá starostlivo zakrývať.
B) Mám štandardné akvárium s bežnou osádkou rýb (tetry, parmičky, platy, krunýrovce...) – môžem uvažovať o kaprozúbkach?
Áno – ALE opäť je potrebné vybrať vhodné druhy. Treba mať na pamäti, že kaprozúbky sú pomerne číre a aktívne ryby, preto sa nehodia ku formám so závojovými plutvami, ktoré by mohli provokovať k okusovaniu (napokon, ani štyrpruhá parmička sa k závojovým gupkám veľmi nehodí).
Do takýchto nádrží sa hodia bežné, menej náročné druhy rodu Aphyosemion (napr. striatum, gabunense, australe) alebo menšie druhy rodu Epiplatys (napr. dageti, chaperi).
Z hľadiska potravy sú tieto ryby nenáročné – preferujú živú, ale spokojne prijmú aj mrazenú či umelú stravu. Mäkkú vodu zvyčajne potrebujú len na trenie.
Potery sú zvyčajne „štandardnej“ veľkosti a zvládnu sa odchovať jemnou artemiou (pri Epiplatys býva potier trochu drobnejší). Odchov je vhodné realizovať v samostatnej menšej nádrži, kam umiestnime pár alebo trio (samec a dve samice) na niekoľko hodín bez kôrmenia, alebo na niekoľko dní s kôrmením. Dôležitý je dostatok treného substrátu (trsy rastlín alebo mopov).
Jikry sa liahnu približne za tri týždne a poter pri dobrej výžive rýchlo rastie. Možné je vyskúšať aj trenie do rašeliny alebo lignocelu, pričom sa tento substrát po približne dvoch týždňoch trenia jemne presuší (tak, aby ostal vlhký, ale aby z neho nekvapkala voda) a uloží sa do plastového vrecka alebo krabičky. Po ďalších približne troch týždňoch (v závislosti od teploty uloženia – ideálne 22–24 °C) sa substrát zaleje vodou.
Foto 2: Aphyosemion striatum – druh vhodný aj pre začiatočníka chovateľa kaprozúbok, dožíva sa približne 3 rokov. Na fotografii spolu s vietnamskými kardinálkami – súžitie bez problémov (foto: Zuzana Dočkalová).
Foto 3: Diapteron georgiae – všetky druhy tohto rodu sú chladnomilné (optimum: 18–22 °C), pri dobrej starostlivosti sa dožívajú aj viac než 4 rokov. Odchov je však náročnejší. Tieto druhy takisto vyžadujú živú, prípadne aspoň mrazenú potravu. Sú to nádherné ryby, ale vhodné len pre skúsenejších chovateľov.
C) Mám prázdne akvárium na chodbe – veľa tepla tam ale nie je, ani svetla... dalo by sa tam niečo skúsiť?
Ak sa teplota pohybuje okolo 20 °C – s tým, že v zime môže klesať aj na 15 °C a v lete nepresahuje približne 22 °C – je to ideálne prostredie pre juhoamerické kaprozúbky zo skupiny Austrolebias*. Ide o rybky dorastajúce väčšinou do 4–6 cm (najväčšie druhy až do 10–15 cm).
Z hľadiska chovu sú o niečo náročnejšie na potravu – potrebujú výdatnú živú stravu, v núdzi si však často zvyknú aj na mrazenú (napr. larvy komárov). V členitej nádrži je možný chov aj v skupinách (3 a viac samcov a viac samíc), v menších akváriách je lepšie chovať pár alebo trio.
Na trenie je potrebné do akvária vložiť nádobku (vyšší pohár alebo zaťažený plastový kelímok) s treným substrátom, najčastejšie s rašelinou (pozor – iba čistá prírodná, bez hnojív!) alebo lignocelom. Po niekoľkých týždňoch trenia sa substrát vyberie, jemne vyžmýka a uloží do plastového vrecka alebo krabičky, ideálne na tienisté miesto pri teplote cca 20–24 °C.
Po ukončení inkubácie (jej dĺžka sa líši podľa druhu a teploty a trvá cca 2–6 mesiacov) sa substrát zaleje chladnejšou vodou (16–18 °C). Prvé potery sa liahnu v priebehu niekoľkých hodín, výnimočne neskoršie aj na druhý deň. Vzhľadom na variabilitu inkubačného času je vhodné po prvom, druhom či treťom zalievaní substrát znovu uzavrieť, skontrolovať prítomnosť zvyšných ikier a prípadne opäť uložiť.
Čerstvo vyliahnutý potier dobre prijíma jemnú artemiu a rýchlo rastie. Do nádrže sú vhodné rastliny s nízkymi nárokmi na svetlo – jávsky mach a hnedovka, ktoré bez problémov znášajú aj zimné teploty okolo 15 °C.
V optimálnych podmienkach sa tieto ryby bežne dožívajú 10–14 mesiacov. Medzi jednoduchšie druhy, vhodné aj pre začiatočníkov, patria napríklad Austrolebias* nigripinnis, Austrolebias* paucisquama alebo Austrolebias* bellotti.
Poznámka: druhov kaprozúbok je veľmi veľa. Mnohé sa hodia aj do bežne temperovaných miestností – napr. rody Simpsonichthys, Hypsolebias, Spectrolebias. U niektorých je potrebné rátať s extrémne drobným poterom (napr. Hypsolebias carlettoi alebo Notholebias minimus).
Fotografia:
Foto 4: Austrolebias* nigripinnis – jeden z najznámejších predstaviteľov rodu, druh vhodný aj pre začínajúceho chovateľa.
Foto 5: Austrolebias* arachan – veľmi zriedkavo chovaná juhoamerická vejárka, veľmi problematická z hľadiska odchovu – kladie len málo ikier, navyše počas inkubácie často značná časť ikier odumrie.
Foto 6: Simpsonichthys santanae – druh vhodný aj pre začiatočníka chovateľa, do bežných (teplotných) podmienok.
Foto 7: Hypsolebias fulminantis – druh vhodný iba pre skúsenejších chovateľov, do bežných (teplotných) podmienok.
Foto 8: Porovnanie veľkostí poterov rôznych druhov kaprozúbok (okrem č. 1 všetko jednodenné potery): 1 – Epiplatys annulatus (4 dni veku), 2 – Hypsolebias fasciatus, 3 - Austrolebias* bellotti, 4 - Simpsonichthys boitonei.
Čo dodať na záver?
Tento článok nebol písaný ako úplný návod na chov kaprozúbok. Jeho cieľom bolo ukázať, že tejto skupiny rýb sa netreba báť – určite nie viac ako iných akvarijných druhov.
Tak ako pri každom type rýb, aj pri kaprozúbkach je veľmi vhodné získať si vopred čo najviac informácií – či už z literatúry, internetu, alebo od chovateľov, ktorí sa im venujú.
A kde takýchto chovateľov nájsť?
Väčšinu našich chovateľov halančíků združuje Česká halančíkářská společnost, ktorá každoročne organizuje v Prahe výstavu týchto fascinujúcich rýb:
👉 https://www.halancici.cz
Na výstave sa pravidelne zúčastňujú nielen domáci chovatelia, ale aj mnohí zahraniční účastníci, ktorí prinášajú vlastné odchovy.
Odporúčam preto každému, koho tento článok zaujal, aby si už dnes poznačil do kalendára dátum tohtoročnej výstavy: 11. – 14. septembra 2025.
*Poznámka: Rod Austrolebias prešiel v roku 2023 revíziou zo strany taxonómov, pričom bolo vytvorených viacero nových rodov. Pre prehľadnosť je použité pôvodné rodové označenie Austrolebias s hviezdičkou. Viď tiež https://www.mna.gub.uy/innovaportal/file/3419/1/13.final-english.pdf.
