Zoznámte sa s „čiernym duchom“ Amazonie. Nožovka bielečelá fascinuje akvaristov nielen svojou sametovou čierňou a elegantným pohybom, ale predovšetkým unikátnym elektrickým orgánom, ktorý jej slúži ako dokonalý sonar. Chov tejto juhoamerickej rarity je však výzvou, ktorá vyžaduje trpezlivosť, špecifické podmienky a hlboké porozumenie jej nočným zvykom.
Sú zaujímavé ryby, ktoré sú vhodné len pre niektoré akváriá, pretože vyžadujú určité podmienky. Ty, aj keď splníte, máte malú šancu dočkať sa odchovu nožovky bieločelej. Literárne skúsenosti s touto rybou sú malé, radia sa k akvaristickým raritám. Ideálne ich vystihuje anglický názov „black ghost“, teda čierny duch, prízrak, strašidlo, zjavenie, tieň, démon, …
Výskyt rýb
Ryby žijú v rozsiahlem území Južnej Ameriky, ktoré na severe ohraničuje Orinoko, na juhu potom Rio Paraná. Inými slovami, sú to v Brazílii, Guyane, Venezuele, Peru a Ekvádore.
Charakteristika
Nožovky bieločelé sa dostali do Európy v r. 1934 pod starým názvom Sternarchus albifrons. Nikdy sa nestali obľúbenými akvarijnými rybami, aj keď k tomu majú snáď všetky predpoklady. Sametová čierna farba je ideálnou predajnou farbou. Latinský druhový názov albifrons značí biele čelo. Dorastajú do 40-50 cm, aj keď väčšinou v našich podmienkach sú niečo menšie. Hovorí sa, že sa dožívajú až 16 rokov a po celú túto dobu rastú, potom na sklonku života majú túto úctyhodnú dĺžku. Je pre nich typický elektrický orgán umiestnený v oblasti nasedca chvostovej plutvy, ktorý im uľahčuje nielen orientáciu v priestore, ale vďaka nemu potom majú neuveriteľné schopnosti loviť v prírode larvy hmyzu alebo malé rybky ako v noci, tak v kalnej vode. Pre nožovky všeobecne platí, že vydávajú slabé elektrické pole vo vyšších frekvenciách, ktoré im pomáha určovať polohu nezávisle na dennom svetle. Vlastne by sme tieto el. polia mohli prirovnať k sonarom delfínov. Predovšetkým mladé rybky využívajú túto schopnosť a vyplávajú v noci k hladine, aby chytali do vody napadané termity. Záľuba v chytaní hmyzu a jeho lariev sa rovnako využíva pri ich love. Ako čitateľa napadá, čierne duchové sú rybky s nočnou aktivitou. K večeru sa ich prítomnosť v akváriu prejaví značne zvýšenou činnosťou. Zrazu sú všade, keď cez deň boli schované v úkrytoch. Málokedy môžeme v akváriách vidieť tak elegantné ryby s dokonalou obratnosťou, presnosťou pohybov. Veľmi dôležitá je pre nich veľká rýdľa s viac ako 150 lúčmi, ktorá vlnovitými pohybmi umožňuje plávanie vpred i vzad, ani by sa pri tom museli otáčať, ako to bežne činí iné ryby. Často si dávate otázku, ktorý pohyb pre nich je vlastne prirodzený? Dopredu či dozadu? Pohlavia sa poznávajú veľmi obtiažne, v dospelosti majú samci predsa len poněkud predĺženější „čumák“. V literatúre popisovanej požíraní o iných rybách sme nepozorovali, skôr požíranie menších rybiek celých.
Chov v akváriu
Ryby sú medzi sebou poněkud nesnášanlivé, kusavé, pre svoju veľkosť potrebujú aj veľké akváriá. Súboje majú ale rituálny charakter, prebiehajú podľa určitých pravidiel, nedochádza pri nich k zraneniam. Protivníci stoja vedľa seba či proti sebe, navzájom si udelujú rany hlavou. Po určitej dobe sa vytvorí v akváriu hierarchia, kedy silnejší jedinci bývajú rešpektovaní. Porazený jedinec sa spätným chodom vzdaluje, vycúva z dohľadu víťaza, niekedy si až ľahne na bok, čím vzdáva hold víťazovi. Veľmi zaujímavé by bolo, pri týchto konfliktoch, študovať elektrické výboje rýb. Elektrické pole slúži nielen k vyhľadávaniu miesta, ale aj k vnútrodruhové komunikácii. Nádrže majú byť zastienené s množstvom úkrytov, akými môžu byť nielen obligátne korene či kamene, keramika, ale aj bežné duté tehly či drenážne trubky. Každé zviera potrebuje svoj vlastný úkryt. Vďaka svojej neustálej hre na schovávačku nie sú príliš obľúbené, pretože ich príliš nevidíme. Ak máme hejno rýb v akváriu a každý kus nemá vlastný úkryt, potom najslabšie individua majú smolu, musia hľadať náhradné riešenia, imitujúc trebárs spadlé listy na dne. Dno zariadime z jemnejšieho piesku. Pri výmene vody, ktorú udržiavame okolo 24-27 °C teplú, dbáme na to, aby nedochádzalo k väčším zmenám chemických parametrov, za čo by mohli ryby zaplatiť životom. Ryby chováme zásadne v hejnách, sú potom celkovo pokojnejšie, živšie. Spolubývajúci musia mať určitú veľkosť, aby neslúžili ako dosť drahá potrava.
Kŕmenie
V prírode je k dispozícii hlavne živá potrava a ja som stále toho názoru, že výrazné zmeny nemáme vykonávať. Preto ponúkame živé, ale aj mrazené larvy komárov, dešťovky, nitěnky, malé krevety, raky aj malé rybky. Musím povedať, že nepohrdnú ani kvalitnou umelou potravou. Skúšal som granule určené terčovcom, ryby po ich dopade na dno neodolali, vyliezali z úkrytov aj cez deň, podobne ako to činili niektorí sumci, ktorí boli rovnako prítomní v nádrži.
Odchov
Bežná literatúra o ňom buď zaryte mláďatá alebo, ako obľúbený „Mergus Atlas“, sděluje, že je neznámym. Sú známe veľmi zaujímavé snahy Dr. Franka KIRSCHBAUMA (Univerzita Kolín n.R.) o rozmnoženie týchto rýb, keď imitoval obdobie dažďov pomalým zvyšovaním vodnej hladiny so súčasným znižovaním pH a vodivosti. Vďaka nemu ale vieme niečo o pohlavných rozdieloch, ktoré sú u týchto rýb veľmi obtiažne zistiteľné. Keď ale rybky odchováte, rozdiely v pohlaví poznáte naprosto samozrejme. Plne dospelí samci majú zreteľne dlhšiu a ostrejšiu tlamu, samice majú tlamku tupenejšiu. Odchov sa zdal u rýb vo stáří jedného roku, ktoré kladú asi 2 mm veľké a žltavé ikry do dutiny , ktorú si predtým pár vyberie. Liahne nastáva pri teplote 25-27 °C 3. deň. Pri rozplávaní sú rybky už asi 1 cm veľké, takže odchov pri kŕmení naupliami žiabronôžky solné nečiní ťažkosti. Ryby sú sprvu priesvitné, biele až žltavé, asi od 15 mm potom začínajú tmavnúť.
Obrázky:
- Samec nožovky bieločelej.
- Samica nožovky bieločelej.
- Rozdiely pohlaví sa poznajú predovšetkým podľa predĺženého rypáka, krátky a zaoblený majú samice.
- Dospelý samec útočí na pár v skrýši, ktorou je nyní dutá tehla.
- Agresor je ale tvrdo odohnaný.
- Ako dobrý čistič slúži Pterygoplichthys gibbiceps, ktorého nočná aktivita nožovkám nevadí.
- Hejnko mladých nožoviek.
- Pre odchov mladých nožoviek je nutné používať väčšie akváriá.
- Mladé nožovky vyžadujú časté a vydatné kŕmenie.
- Gnathonemus petersii, rypoun mramorovaný, dorastá až 25 cm a pochádza zo Strednej Afriky, hlavne z oblasti Konga a Kamerunu. Žije ale aj v horných úsekoch Modrého a Bieleho Nilu. Pretože tieto ryby žijú spravidla v kalných vodách, majú zlý zrak. Nie sú ale úplne slepé, oči majú kryté transparentnou ochrannou blanou. Pri nebezpečí sa zavrtávajú po hlave do bahna alebo do piesku, ani by si pri tom poškodil oči. Ako jediné zo sladkovodných rýb sa aktívne dokážu zbavovať ektoparazitov tak, že sa lehnú na bok (čo umí v zlomku sekundy), pohyby vpred a vzad sa potom drbú o piesočné dno. Slabý zrak je nahradený výnimočnou vlastnosťou iných zmyslových orgánov, predovšetkým dobre funkčnými postrannými čiarami a chuťou. Tak ľahko zistia hroziace nebezpečenstvo i hľadajú potravu. Elektrický orgán v nasedci chvostovej plutvy vydáva slabé el.impulzy, s ktorých pomocou ryby hľadajú potravu či cítia nebezpečenstvo. Podobne ako delfíni a netopiere majú „sonar“, ktorý môže byť po zosilnení počuteľný aj ľudským uchom.
- Eigenmania virescens, dlhoocasá zelenavá, vydáva rovnako slabé elektrické výboje slúžiace aj k vzájomnej komunikácii. Samci dorastajú 30-35 cm, samice sú menšie, len asi do 20 cm.
- Petrocephalus sp. patrí do podčeledi Petrocephalinae, v ktorej je dnes asi okolo 20 druhov dorastajúcich veľkosti medzi 10-20 cm. Patrí rovnako k skupine rýb, ktoré vydávajú slabé el.impulzy (3-7 V), ktoré okrem orientácie pomáhajú aj v obrane. Majú veľké oči, sú aktívne cez deň.
