Fascinujúci svet a chov rodov Badis a Dario

Pôvodne boli ostňáci rodu Badis zaradení do čeľade ostňáovitých Nandidae. Pre niektoré anatomické rozdiely i odlišné chovanie bola ale ustanovená nová čeľaď Badidae, ktorá nie je všetkými uznávaná za samostatnú. Ešte v roku 2002 mala len 5 druhov.

Zo všetkých týchto rýb bol vtedy u nás známy snáď len Badis badis. Potom ale Dr. Swen O.KULLANDER a Dr. Ralf BRITZ previedli radu hlavne malých a obvykle červené zafarbených druhov do rodu Dario, takže dnes má čeľaď dva rody a celkom asi 27 popísaných druhov. Vyskytujú sa na území Indie, v povodiach riek Ganga, Bráhmaputra alebo Mahanadi na územiach od Pakistanu, Indie, západného Bangladéša, Nepálu, až po Myanmar a Čínu. Ako sme pri našej expedícii do juhovýchodnej Ázie potvrdili (BYDŽOVSKÝ et.all., 2011), vyskytujú sa i v Thajsku. Niektoré druhy si pripomenieme, stále sa jedná u nás o dosť vzácne chovance. 

Chov

Ich nároky na chov nie sú príliš vysoké, len severné druhy ako sú Badis badis alebo Badis corycaeus vyžadujú skôr nižšie teploty, len pre trenie niečo nad 22°C. Alfa a omega chovu je potrava. Žiadne vločky alebo granule, často ani mrazená. Kvalitná drobná živá je základom!

Našťastie žiabronôžku Artemia salina žerú všetky druhy, má to ale úskalia u rodu Dario. Ako spoločníkov im môžeme do spoločenskej nádrže dať i drobnejšie živorodky, u dna žijúce parmičky alebo pod hladinou plávajúce halančíky. Z nich sa najviac odporúčajú zástupcovia rodu Aplocheilus alebo živorodé Dermogenys sp.  

V nádrži vytvárime četné úkryty, ani ne tak pre samice, ako skôr pre samce. Tí potrebujú úkryt, ktorý si v dospelosti hlídajú a v ktorom sa prípadne vytrú. Chránia si ho i drobný areál pred nimi. Potom teprve pri ochrane teritoria samce rodu Badis ukážu svoje farby v celej nádhere. Samce rodu Dario sú oveľa menej teritoriálne. K treniu môže dochádzať i v spoločenských akváriách, i keď je lepšie tieto rybky chovať hlavne v akváriách druhových. 

HAMILTON-BUCHANAN

Toto meno je v našej akvaristickej literatúre veľmi známe. Je uvedené u mnohých rybiek za ich latinským názvom. Kto bol muž tohto mena? Tak predovšetkým Francis sa narodil v 1762 ako syn Thomasa Buchanana a Elisabeth Hamilton. Zprvu sa menoval po otcovi Francis BUCHANAN, neskôr prijal priezvisko svojej matky HAMILTON. To i z dôvodov dedičstva po matke. Jeho najdôležitejšou prácou bola „An account of the fishes of the river Ganges and its branches“, vôbec prvá práca zaoberajúca sa sladkovodnými rybami Indie. Dôležité je, že bola vydaná pod menom autora Hamilton, len pre vysvetlenie, že sa predtým menoval Buchanan tam bolo pridané i toto pôvodné rodné priezvisko.  

Francis bol totiž i výtečný a známy botanik. Ako Frank Schäfer (2001) píše, „žiadny nýmand“. Bol i členom legendárnej Linnean Society. Z nápadu CUVIER&VALENCIENNES bola ako meno autora uvádzaná obe priezviská, nyní ale plne postačuje HAMILTON. Mne je tento muž veľmi blízky, pretože je jedným z mnohých lekárov, ktorí toho pomerne dosť priniesli nielen akvaristike. Pracoval v Indii ako lekár, bol zamestnancom vsemocnej East India Company. V roku 1822 ako prvý popísal dva druhy z dnešného rodu Badis, a to Labrus badis a Labrus dario. Je známe, že žiadne popísané ryby nekonzervoval, miesto toho zhotovoval vynikajúce kresby. Na ich základe a na základe pracovných poznámok popisoval neskôr nové druhy. Keď Indiu definitívne opúšťal, bola mu časť týchto kresieb na základe úradného zásahu násilne zabavená. Preto taktiež, keď neskôr v Anglicku písal svoju knihu, došlo k chybnému popisu niektorých druhov, ktoré vlastne popisoval len na základe svojich spomienok.

Druhy rodu Badis

Badis assamensis

Badis assamensis AHL 1937 je jedným z najväčších zástupcov rodu, keď dospelí samce dosahujú až 9 cm. Už podľa druhového názvu zistíme, že táto rybka pochádza z hraničnej oblasti Assamu a Bengálska v rezervácii Buxa Tiger. Tu ju lovili Frank Schäfer a Dieter Bork spoločne s Badis badis, Brachydanio rerio, Puntius ticto, Puntius conchonius, Barilius barma a inými. Potok bol asi 15-20 m široký s pomaly tečúcou vodou, kamenité dno, číra voda pod 6°dGH, menej než 3°dKH, pH 6,4. Práve škvrnité zafarbenie mladých rybiek je v tomto prostredí výhodou. Dospelí samce menia farbu z pôvodnej matnej červenej až na červenočernú s modrým lemom plutiev. Samice majú vyfarbenie podobné mladým jedincov.

Chov nie je až príliš náročný. Teplotu udržiavame okolo 24 °C, bohužiaľ zase je i u tohto druhu dôležitá živá potrava. Na rozdiel od ostatných príslušníkov rodu ale prijímajú i kvalitnú mrazenú potravu, ktorú často hltajú vo veľkých kusoch. Inu ako správni dravci. Prijímajú i väčšie perloočky, buchanky, drobné krevety, larvy hmyzu, nakrájané dešťovky, ale i drobnejšie rybky. V spoločnosti týchto Badis (Bassů) nepřežijí noc rybky, ktoré sú menšie než ich hlava. K väčším rybkám sú ale títo jedinci mierumilovní. Výter prebieha v jaskynkách alebo trubkách, samec  opäť pečuje o snúšku až do rozplávania potěru. Štartovacím kŕmením môžu byť jemnejšie nauplie žiabronôžky slanej.

Badis kanabos

Badis kanabos KULLANDER & BRITZ, 2002 je blízko príbuzný s Badis badis, od ktorého sa líši vo zfarbení hlavne výraznejšou hřbetnou škvrnou, ktorá je u Badis badis niekedy téměř neviditeľná alebo nie je prítomná vôbec. Patrí medzi obyvateľov horských riek Assamu a západného Bengálska. Druhové akvárium musíme vybaviť nielen množstvom rastlín, ale i všelijakými úkrytmi, najlepšie trubkami z keramiky alebo z plastov. K chovu použijeme opäť skôr chladnejšiu vodu okolo 22°C. Výter v jaskynke či podobnom úkryte hlídá sameček až do rozplávania potěru. 

Badis ruber

Badis ruber SCHREITMÜLLER, 1923 je už u nás známy, venovali sme sa i miestu jeho výskytu. Zatiaľ čo podľa literatúry sa má vyskytovať hlavne na území južného a stredného Myanmaru, my sme ho lovili téměř 1800 km vzdušnou čiarou vo vzdialenom severnom Thajsku. V literatúre je známy i ako Badis badis burmanicus.

Badis singenensis

Badis singenensis GEETAKUMARI & KADU, 2011 má svoje druhové meno podľa rieky Singen z povodia Bráhmaputry v severovýchodnej Indii.  Dorastá asi do 4 cm v prípade samčeka. Pořídíme pro něj druhové akvárium, mäkká voda asi 22 °C teplá, pH okolo neutrálna. V akváriu nesmie dochádzať k silnejšiemu prúdeniu vody. Veľmi rád prijíma ako plankton, tak i komáre larvy a koretry, v Európe je známa celá rada odchovov, hlavne z Holandska. Opäť sa o snúšku stará sameček. Podľa sdělení nemeckých chovateľov je odchov jednoduchý asi ako u Badis badis.
Badis sp. Crimson spotted patrí k zatiaľ ešte vedecky neurčeným druhom.

Druhy rodu Dario

Druhy rodu Dario sú charakteristické prevahou červenej vo svojom vyfarbení. Dorastajú menších veľkostí, najväčší druh dosahuje len 35 mm. Vyskytujú sa od severného Bengálska, cez Assam, Bandladeš až do severného Myanmaru. Dario dayingensis žije dokonca na území Číny. Zatiaľ čo druhy rodu Badis využívajú pre trenie úkryty, rôzne trubky a jaskynky, druhy rodu Dario sa trú v jávskom mechu alebo dokonca i v chomáčoch rias. Rovnako i hlídání snúšky neberú vážne. Štartovacím kŕmením sú vířníci a nálevníci, nie nauplie žiabronôžek ako u Badisov. Navyše druhy Dario nesmieme kŕmiť dlhodobo naupliami artemií, pretože pri tejto potrave dochádza k ztučneniu pečene.  Trenie je průměrné, pre jeden triecí akt 2-3 jikry, niektoré rybky kladú i jednu jikru denne! Proto určite nehrozí, že naše akváriá vo veľkom zaplaví tieto drobné „vodné kolibříky“.

Dario dario

Dario dario (HAMILTON, 1822) je nádherný červený trpaslík dorastajúci len do 2 cm. Žije v prítokoch Bráhmaputry v západnom Bengálsku a Assamu. Tu žije spoločne i s Badis badis a Badis blosyrus. Bol známy pôvodne pod obchodnými názvami Badis sp.“Scarlet“ alebo Badis badis bengalensis, ako ho popísal TOMEY v r. 1999. Až BRITZ a KULLANDER zistili, že pôvodný popis bol Labrus dario. Je to ideálny druh pre nanoakvária, kde ho môžeme chovať i s druhmi rodu Boraras alebo Sundadanio. Do jemného piesku zasadíme menšie druhy kryptokoryn,použijeme i hnedovky prípadne niektoré menšie anubisy. Potrava opäť živá, teplota 18-25 °C, pH ľahko kyslé až k neutrálnej, do 6°dGH, do 1°dKH.

Dario kajal

Dario kajal KULLANDER & BRITZ, 2013 bol ešte pred jeho popisom v akvaristike známy ako Dario sp. "Jaintia Hills", Dario sp. "Kirschfleck" a Dario sp. "Bangla Desh". Žije v potokoch Jaintia Hills v indickom štáte Meghalaya.  Indickí objavitelia tento druh chytili v tŕní nedaleko ryžového poľa, kde s ním spoločne žili Brachydanio rerio, Oryzias sp., Channa sp., Colisa lalia.

Typovým miestom je rieka Seinpoh. Jaintia Hills odteká na juh do Bangladéša, kde je možné tieto rybky rovnako uloviť. Dario kajal je jedným z väčších druhov rodu Dario, dorastá až do 3 cm. Samice zostávajú o niečo menšie a sú s výnimkou očnej krajiny len poněkud fádne šedohnedé.

Chov v akváriu je podobný ako u iných príslušníkov rodu, hustě rastlinami zarastené akvárium, nepríliš vysoké teploty (20–23 °C) a čistá, bohato okysličená voda. Bohužel tieto druhy prijímajú len živú potravu. Trenie prebieha v húštinách rastlín, kde potom samec hlídá snúšku až do rozplávania potěru. Odchov je možný takto pomerne ľahko v druhovom akváriu pri dobrom kŕmení. Pre vylíhnutý potěr potom pridávame vířníky alebo nálevníky. Je to podobné, ako to poznáme u kardinálky čínskej Tanichthys albonubes, kde pláva v akváriu celá rada generácií.

Dario sp. BLACK TIGER

Dario sp. BLACK TIGER je jedným z dosiaľ nepopsaných druhov. Niekedy sa označuje ako Dario hysginon BLACK TIGER. Niekedy je nazývaný taktiež ako Dario sp. „MYANMAR“, dorastá 2,5-3 cm, Odkiaľ presne je, zatiaľ jeho lovci tajia. Podľa jedných správ žije v severnom Bangladéši. Iné zdroje tvrdia, že pochádza z Myanmaru. Teplota by mala kolísať okolo 20 °C, i keď v severnom Myanmaru klesá i na 15°C.