Tento článok sa zaoberá chovom a životom v prírode cichlidy Ophthalmotilapia nasuta, ktorá pochádza z afrického jazera Tanganika. Čitateľ sa dozvie, ako sa tento druh správa v prirodzenom prostredí, aké sú jeho zvyky a prečo je chov v akváriu pre tento druh ideálny.
Ophthalmotilapia nasuta je jedným zo štyroch druhov rodu Ophthalmotilapia, ktoré sú si podobné tvarom tela, povahou a zafarbením sa však líšia. Ďalšími druhmi sú Ophthalmotilapia boops, Ophthalmotilapia heterodonta a Ophthalmotilapia ventralis. Ryby z jednotlivých lokalít sa líšia zafarbením. U Ophthalmotilapia ventralis, boops i heterodonta ide najčastejšie o ryby zafarbené modrými tónmi, kdežto u Ophthalmotilapia nasuta prevláda žlté zafarbenie. Samozrejme sa nájdu výnimky potvrdzujúce pravidlo, takže žltá Ophthalmotilapia nemusí byť vždy Ophthalmotilapia nasuta.
Život v jazere
Tento druh sa vyskytuje iba v jazere Tanganika. Samice sa vyskytujú vo väčších hejnoch v hĺbke 3-10 m, samci o niečo hlbšie, kde stavajú hniezda z piesku ktorá majú okolo 30 cm v priemere a do nich lákajú samice pripravené na trenie. Hniezda samcov sú od seba vzdialené dva až tri metre a tvoria skupiny čítajúce aj niekoľko desiatok samcov podobne ako je to k videniu u mnohých ďalších piesočných cichlíd z jazera. Trenie prebieha obvyklým spôsobom ako u iných cichlíd. Líši sa iba absenciou tzv. jikerných škvŕn na rýdľovej plutve, ktoré má mnoho druhov. U rodu Ophthalmotilapia sú tieto škvrny nahradené pretiahnutými prsními plutvami na ich koncoch sú výrastky, ktoré imitujú ikry.
Potravu v prírode tvorí z veľkej časti plankton, doplnený o larvy hmyzu, ktoré ryby hľadajú v substráte.
Chov v akváriu
Dospelí samci sú oproti samiciam sýtejšie zafarbení, majú pretiahnuté bruchové plutvy a dorastajú až 20cm. Samice sú skromnejšie vyfarbené, nemajú tak výrazne pretiahnuté plutvy a dosahujú menšej veľkosti (približne 16cm).
Ophthalmotilapia patrí k tzv. materiálnym tlamovcom, čo znamená že sa o výter stará iba samica.
Pre chov odporúčam nádrž od 400L vyššie a aspoň 150cm dĺžky. Parametre vody rovnaké ako u ostatných druhov z Tanganiky - teplota vody okolo 24-26 ºC, hladina dusičnanov optimálne pod 30mg a pH 8 a viac. Ke krmeniu najčastejšie predkladám živý alebo mrazený plankton, artemiu, koretru, komáre larvy a každý druhý deň vločkové krmivo.
Moja prvá skúsenosť s týmito rybami vznikla zakúpením skupiny 3 samcov a 7 samíc odchytových Ophthalmotilapia nasuta Kipili, ktoré patrí medzi najžltejšie rasy z jazera. Ryby som po karanténe umiestnil do nádrže 250x80x60cm do spoločnosti Cyprichromis leptosoma a pár menších druhov rodu Neolamprologus. Neviem či to bolo tým že bola príliš malá skupina alebo tým že išlo o divoké ryby, ale táto skupina bola veľmi lekavá, samice téměř nedonášali výtery a v priebehu troch rokov som o ne postupne prišiel.
Ďalší pokus o chov som už uchopil inak a poriadil F1 skupinu 5 samcov a 11 samíc z lokality Isinga, ktoré sú taktiež žlté. Nie sú tak žiarivé, majú na tele tmavé škvrny a farbu menia podľa nálady od jasne žltej po mechovú zelenú. Pre ich chov zvolil veľké spoločenské akvárium o rozmeroch 300 x 80 x 60cm, ktoré aktuálne obývajú spolu s Enantiopus melanogenys Chituta a Xenotilapia spilopterus Lyamembe a skupinou Cyprichromis leptosoma Jumbo Moba.
Táto skupina sa od začiatku chová na rozdiel od predchádzajúcej skupiny veľmi kľudne. Dva najdominantnejší samci obsadili každý jeden roh nádrže, kde obhajujú teritórium o veľkosti cca 75 cm. Zvyšok nádrže obývajú ostatní samci a samice. Takéto súžitie je úplne v pokoji. I keď sa samci občas preháňajú, nikdy nedošlo k žiadnemu zraneniu. Vďaka naozaj priestrannej nádrži sa bez problémov znášajú aj so samcami Enantiopus melanogenys, ktorí obsadili celé zbylé dno nádrže.
V menších nádržiach Enantiopus stavia hniezda okolo 30 cm, u mňa nie je nič neobvyklé hniezdo o priemere 50-60 cm. Nosící samice Ophthalmotilapia nasuta bez problémov donášajú výtery, ktoré obvykle čítajú 15-20 mláďat pomerne veľkej veľkosti. Mláďatá samici odoberám pri údržbe nádrže, prípadne ich občas lovím už vypustené u hladiny akvária.
Ophthalmotilapia svoj potěr loví veľmi zriedka. Potěr odchovávam v samostatnej nádrži, kde sa spočiatku kŕmi nauplie artemií a postupne prechádzam na živý alebo mrazený plankton, artemiu a vločky. Růst potěru je poměrně rychlý.
Ak sa chovateľ vyvaruje prelovovaniu malých potěrů, na ktoré Ophthalmotilapie citlivé a vyvaruje sa nešetrnej manipulácie s dospelými rybami u ktorých často dochádza k poškodeniu očí (známeho u podobných rýb rodu Cyathopharynx), tak ide o pomerne robustné a odolné ryby.
Ophthalmotilapia nasuta sú po splnení základných podmienok chovu vďaka svojej veľkosti a zafarbeniu nepřehlédnutelnou dominantou priestrannejších nádrží.
