Poecilocharax weitzmani: Tajomstvo chovu

Vašaň pre ryby

Existuje niekoľko druhov rýb, ktoré mi prirástli k srdcu a ku ktorým sa neustále a rád vraciam. Patrí medzi ne predovšetkým drobnoústky, fantómy a obecné, červené i modré neonky. Potom sú druhy, o ktorých som presvedčený, že im musím „prísť na kĺb“, odhaliť tajomstvá ich pomerne vzácneho odchovu či väčšinou neúspešného pokusu o odchov. Vedľa sekernatiek druhov Carnegiella (Carnegiella strigata a Carnegiella myersi) k týmto rybám patrí dva v Európe chované zástupcovia čeledi Crenuchidae. O najväčšom zástupcovi čeledi, Crenuchus spilurus, som sa zmienil už skôr. Poecilocharax bovali, najvzácnejší zástupca čeledi, je vo vodách európskych akvárií tak vzácnym hosťom, že väčšina akvaristov nemá o jeho existencii ani potuchy. Bol snáď len asi raz dovezený z Guyany. Poecilocharax weitzmani je ryba, o ktorej stojí za to napísať pár riadkov. 

Charakteristika a chovanie Poecilocharax weitzmani

Príslušníci čeledi Crenuchidae nezasväteným neprídu ani ako zástupcovia tetrovitých. Nielenže celkom nemotorne plávajú, nepríliš obratne lovia potravu, ktorú prijímajú najradšej živú, ale ich tvar tela i plutvy pripomínajú skôr halančíky alebo cichlidky. A práve podobnosť chovu i odchovu s krásnou trpasličou cichlidkou Taeniacara candidi mňa nakoniec viedla k úspešnému odchovu mladých u týchto rybičiek. Tetry Weitzmanovy sú rybky nehodící sa pre bežného akvaristu, ktorý obdivuje rýchlosť i farebnosť spravidla hejnitých juhoamerických teter.

Chov v akváriu a odporúčané spoločenstvá

Je to ryba, ktorú možno chovať ako v nádrži osamote, v niekoľkých pároch, kde je vždy lepšie, prevládajú-li mierne v počte samičiek, alebo ich môžeme chovať aj v spoločnej nádrži. Suttner (1991) ich napríklad choval v nádrži 100x40x40 cm, kde 6 sumčekov Otocinclus affinis obývalo dno, v stredných vrstvách plávali 3 samci a 7 samíc Poecilocharax weitzmani, spoločnosť v horných vrstvách dopĺňali kľudne plávajúce šikmostojky Nannostomus eques a šesťčlenné hejnko sekernatiek Carnegiella strigata fasciata.

Suttner sa zmieňuje aj o možnosti chovať tieto skvosty juhoamerických vôd i v spoločnosti juhoamerických cichlidiek, logicky ale upozorňuje na konkurenciu podobne žijúcich rybičiek. Schlüter odporúča pre spoločnú 100 cm nádrž napr. túto kombináciu: 2-4 samčekov a 4-6 samičiek Poecilocharax weitzmani, hejnko 10-30 ks červených neonek (Paracheirodon axelrodi) alebo červenohlavých teter (Petitella bleheri), eventuálne drobnoústky (Nannostomus), sekernatky Carnegiella marmorata nebo Carnegiella strigata podobne ako sumčeky rodu Otocinclus. Podobné rybie spoločenstvá sa nachádzajú napr. v prítokoch Rio Uaupes v Brazílii, v blízkosti kolumbijských hraníc. 

Pôvod a výskyt v prírode

Rybku popísal v r. 1965 jeden z najväčších svetových znalcov teter (pôvodným povolaním chirurg) Géry. Na jeseň r. 1967 sa ryby prvýkrát dostali do Nemecka, a síce ako prímorské u červených neonek, ktoré pochádzali podľa Meinkena z okolia Letitie, Kolumbia. S nimi sa k nám dostávajú do dnešných dní, nakoľko spoločne bývajú lovené vo svojej domovine.

Žijú v oblasti od Peru cez Kolumbiu, Brazíliu až k Venezuele. Rybky z Kolumbie i Brazílie sú v oboch pohlaviach intenzívnejšie vyfarbené než exempláre pochádzajúce z Venezuely. Tieto nevykazujú prakticky žiadnu červenú farbu vo svojom vyfarbení. Samci z Venezuely majú kratšie plutvy a sú v telnej oblasti žlto zafarbení.

Schlüter si rybky nalovil v júni 1997 v malom potôčiku s čiernou vodou neďaleko São Gabriel de Cachuera na starom Rio Negro. Teplota vody bola v 14,00 hod. 32 °C, pH bolo v oblasti veľmi kyslé, nemerateľné, vodivosť potom 6 µS. Voda v potoku bola len pomaly prúdiaca, jeho šírka bola asi 2 m, hĺbka dosahovala 50-100 cm. Vedľa Poecilocharax weitzmani tu žili aj cichlidky Apistogramma uaupesi, ktoré sú určite potravnými konkurentmi, pretože podobne obývajú oblasť dna pokrytého spadaným listím. Ďalej tu žili Copella nattereri, Hemigrammus cf.bellotti, Thayeria intermedia, zástupcovia rodu Fluviphylax s červenou chvostovou plutvou, a ešte dva neznáme druhy teter. 

Rozpoznávanie pohlaví a "dravosť"

Rybky čeledi Crenuchidae vykazujú jasný pohlavný dimorfizmus, sameček je pestré vyfarbený, má dlhšie plutvy, dorastá až do 5 cm, zatiaľ čo samička je menšia, menej farebná a v bríšku je plnenejšia. V dobe pohlavnej zrelosti pri dobrom kŕmení tu presvitajú tmavo hnedé zafarbené vaječníky. Rybky tejto čeledi sú charakterizované párovým orgánom uloženým v čelných partiách hlavy, ktorý zatiaľ u inej skupiny rýb nebol pozorovaný.

Podobá sa prijímačom paprskov, ktorý podľa Géryho môže prípadne slúžiť k prijímu infračervených paprskov či iného žiarenia. Bližší výskum tohto orgánu zatiaľ ale nebol uverejnený, preto je aj bližšia funkcia tohto orgánu neznáma.

Veľké tlamky rybičiek i ich celkové vzezrenie spôsobuje, že sú niekedy označované ako dravé tetry („Raubsalmler“). Je na tom určite niečo pravdy, často som pozoroval v spoločnej nádrži, kde boli dospelé Crenuchus spilurus, značne úbytok predovšetkým mladých či drobnejších teter, zvlášť v nočných hodinách. Konečne i k výtěru týchto rýb si myslím, že malé rybky v strave sú veľmi dôležité, ne-li rozhodujúce. Poecilocharax weitzmani loví ale podstatne drobnejšie rybky než jeho väčší príbuzný i vzhľadom k ich veľkosti. V nádrži, ak sú chované samostatne, sú dosť plaché. Obvykle sa zdržujú v blízkosti dna a postupne si vytvoria malá teritória, v ktorých sa pohybujú. 

Výber rybičiek

Pri výbere rybičiek z importov dbáme na to, aby boli v dobrej kondícii. Akonáhle vidíme prepadlé bríšne partie, je nám jasné, že tieto ryby sú jasnými kandidátmi smrti a my ich už doma nezachránime. Sám som prvé rybky dostal v novembri 1995 od svojho priateľa Hanse Grubera. Jednalo sa o 6 ks, len jeden bol sameček. Bohužiaľ, iný sa vtedy zohnať nedal a hoci mal prepadlé brucho, ešte sa mi podarilo, že sa dvakrát vytrel. Potom ale nasledovala neodvratná smrť a mne zostalo 5 nádherných a perfektne zaplnených samíc! Príčina i malého výskytu rybičiek v obchodoch môže byť podľa Schlüttera i ich citlivosť na náhlu zmenu chemizmu vody. Často som v obchodoch videl ryby zdecimované kožovcom (Ichthyophthirius sp.).

Zariadenie akvária a péče o ryby

Spoločné akvárium zariadime celkom jednoducho, ako sme obvykle zvyknutí. Na dno tmavší a jemne zrnistý piesok s rôznymi koreňmi, kokosovými škrupinami či rôznymi trubkami (najlepšie z keramiky), aby sa rybky mali kde ukryť. Z rastlín použijeme niektoré veľkostne zodpovedajúce šípatkovce rodu Echinodorus, trsiky jemnolistých rastlín (napr. Hygrophylla, Cabomba), ale výhodné sú i niektoré anubisy (Anubias nana, Anubias barteri).  

Akvárium nemusí byť vôbec veľké, sám som prvé ryby 2 roky choval vo 40 litrovom akváriu, ktoré je dobre ale rozhodne v každom prípade vydatne osadiť i zabezpečiť vyššie zmienené možnosti úkrytov.

Ryby sú skôr samotári, samci bývajú v dobe, keď sa blíži dospelosti a počas nej väčšinu dňa skrytí v trubkách. Vždy sa medzi nimi presadí najsilnejší jedinec, ktorý si zaberie najvýhodnejšie pozície. Šarvátky zvyčajne nekončia vážnejšími zraneniami, i keď sa mi raz stalo, že silnejší a dobre vyvinutý sameček slabého sokola ubil k smrti.

Zpravidla dochádza len k potrhnutiu plutiev, porazený býva „vystrčený“ z obsadeného revíru, ktorý potom trhavými pohybmi a so staženými plutvami opúšťa. Samičky medzi sebou bojujú menej vehementne a obvykle aj bez následkov. Akvárium nesmieme zabudnúť dobre prikryť, pretože rybky, zrejme v úlekových reakciách, môžu z akvária vyskočiť. Než som na túto skutočnosť prišiel, našiel som svojho najlepšieho samečka z tretej generácie rýb chovaných u mňa vyschnutého na podlahe rybárne.

Potrava a kŕmenie

Na potrave veľmi záleží. Rybky, zvlášť mladé, prijímajú bez problémov plankton, buchanky, perloočky, ale i nauplie artemií. Jak rastú, riekol by som, že túto drobnejšiu potravu stále menej ochotne prijímajú samci, samičkám nečiní problémy. Samci dávajú prednosť koretrám, patentkám či čiernym komárom larvám, ale nepohrdnú ani menšími rybkami. Mám až dojem, že sa im jednoducho nechce loviť menšie kúsky potravy, a preto dávajú prednosť väčším kusom v menšom množstve.

Na lov potravy mi pripadajú poněkud líní, pohodlní, ale podobne ako Crenuchus spilurus, i nemotorní. Pri chytaní potravy často „prestreľujú“, prípadne chytajú „tesne vedľa“. Niekedy som si lámal hlavu nad tým, či to je zlým zrakom či ich zlou pohybovou koordináciou. Sušenú či vločkovú potravu prijímajú len v prípade krajnej núdze (zatiaľ čo Crenuchus spilurus prijíma s radosťou vločky TetraMinu). Dajú sa naučiť na mrazenú potravu, potom ale opäť tejto stravy sa len sotva „dotknú“, zažene len ten najväčší hlad.

Odchov a trenie

Pre odchov Suttner použil 20 litrovú nádrž (40 cm dlhá, 20 cm široká, 25 cm vysoká) s vonkajším filtrom, pomalou cirkuláciou vody v akváriu. Vodu použil pramenitú s pH 7, vodivosť 96µS, cirkuláciou cez rašelinu vo filtri pH pokleslo na 4,6, vodivosť bola 120 µS, teplota 24,5°C.

Pred preložením chovných rýb do vytieračky kŕmil dobrou živou potravou, po preložení 5 koretrami na deň. Do nádrže umiestnil 6 bambusových rúrok, dve položil na dno, dve umiestnil šikmo, všetky boli prístupné rybkám z oboch strán. Posledné dve zabořil kolmo do piesku na dne, takže boli prístupné len zhora. Prípravy na trenie činili asi týždeň, rybky k nemu využívali šikmo uloženú trubku. 4 dni po vytieraní sa začali mladé liahnuť z pomerne veľkých žltooranžových zafarbených ikier a pomocou zhruba 4 mm dlhého vlákna sú pripojené k ikre. Prvý deň sa larvy nepřetržite pohybujú, o 3 dni neskôr sa zafarbujú oči do tmava, potierok sa už len minimálne pohybuje a je asi 4 mm dlhý. Po celej dĺžke tela je dobre rozpoznateľný jemný tmavý podlhovastý pruh. Po ďalších 3 dňoch dochádza k rozplávaniu.

Podľa literatúry (napr. Frey, Aquarien-Lexikon) sa rybky trú na spodnú plochu listov rastlín. Túto možnosť som spočiatku opakovane, ale bez úspechov skúšal a musím ríci, že by sa mohlo jednať, pokiaľ ide o spoľahlivé pozorovania, len o „z núdze cnosť“.  Podobné skúsenosti učinil i Schlüter, ktorý dokonca zavtipkoval, že buď sa u neho jednalo o iné ryby či jeho ryby nečítali túto literatúru. Sám som učinil pozorovanie trenia len vo vodorovne uložených trubkách, kedy Poecilocharax weitzmani kladú ikry na hornú polovicu trubky so svetelnosťou 10 mm.

Crenechus spilurus sa vytierajú ako na horní, tak ale i na bočnej stene trubky o priemere asi 3 cm. Zatiaľ čo ikry Crenechus spilurus dosahujú bezmála 2 mm, sú oranžovo hnedé ikry Poecilocharax weitzmani asi 1 mm veľké.  Predovšetkým sameček sa cíti ako ryba vo vode, keď má v nádrži trubky, v ktorých sa môže schovať. Bez ich prítomnosti v akváriu je veľmi plachý a nádrž musí byť maximálne možným spôsobom zarastená rastlinami, aby vôbec prosperoval!

Kľúčové podmienky vody

Všetci sa v podstate zhodujeme na tom, že voda vo vytieračke by mala len pomaly prúdiť. K odchovu možno používať upravenú vodu z reverznej osmózy či iónomeničov, Schlüter pred naplnením 40 l vytieračky necháva vodu pretekať cez filter s rašelinou, čo vedie k zníženiu hodnoty pH na 4-5, vodivosti až na 50 µS. Obidve tieto hodnoty zostávajú relatívne konštantné, a to vďaka kremičitému piesku, ktorý používa vo vytieračke na dne akvária. Celková a uhličitanová tvrdosť nie sú zistiteľné. Sám som skúšal niekoľko možností zloženia vody, sprvu ako pre obyčajné neonky (Paracheirodon innesi), teda asi 60 µS, pH 6,2, ďalší pokus bol s vodou ako pre červené neonky (20 µS, pH 6,0), stále som sa ale nedočkal vykulenia potěru. Myslím si, že voda z iónomeničov pre výtěr tetrovitých je vhodnejšia než voda použitá z reverznej osmózy.

Vôbec ale najlepšie možnosti pre odchov rybičiek pochádzajúcich z importov je prírodná voda vyhovujúceho zloženia, čo v prípade týchto rybičiek je napr. prírodná voda z Kvildy (15 µS, pH 5,8), ktorá priniesla istý podiel na úspešnom odchove. Teplota sa môže pohybovať medzi 22-28°C. Niektorí samci sa na trvalo usídľujú v jaskynkách a neprejavujú o trenie chtivé samičky záujem, tie je treba vymeniť. Nepodarilo sa mi zistiť, či výber partnerov a úspešnosť trenia závisí na samičke alebo sa proste samečkovi nechce rozmnožovať.

Péče o ikry a potěr

Že začína výtěr, sa dá dobre poznať na plných samcoch, ktoré sú tmavo zafarbené a bríšna plutva je žiarivo červená. Samička sa v prípravách na trenie sa postupne a veľmi opatrne približuje k miestu výtěru, počas ďalších dní sa stále častejšie zdržiava v blízkosti trubky, v ktorej sídli sameček. Väčšinou u nej postáva vo vzdialenosti asi 5-6 cm od jej konca, a dokonca i niekoľko minút vpláva dovnútra a zostáva u samečka.

Samotný trenie akt prebieha asi za týždeň od začiatku námluv. Vlastné trenie trvá asi 2 hodiny. Samička lepí ikry postupne na strop trubky, kde zostanú visieť. Potom snúšky oplodní sameček, ktorý v tejto dobe má špičky bríšnych plutiev zafarbené do biela. Počet ikier sa pohybuje medzi v mojom prípade medzi 30-60, Schlüter pozoroval 50-100. Pri teplote 23-24 °C, pri ktorej u mňa dochádzalo k treniu (akvária nemám zvlášť vyhrievaná, teplota ich vody súvisí s teplotou v byte) zdvojnásobili svoju veľkosť, a to počas 5 dní. Zreteľné sú oči a srdce larvičiek.

Potom začína liahnuť 2 mm veľkých lariev, ktoré sú ešte tenkým vláknom spojené s ikrou, neprerušene sa pohybujú a nie sú ešte pigmentované, po dvoch dňoch sa vyfarbujú oči a zreteľný je tenký podlhovastý pruh. Prvé larvy ležia na dne trubky a merajú zhruba 4 mm, pohybujú sa len veľmi málo.

Sameček počas péče o snúšku pohybuje chvostovou plutvou, aby tak zabezpečil dodávku kyslíka. Neoplodnené alebo plesňou napadnuté ikry sa vyskytujú len zriedka a bývajú ihneď odstránené samečkom. Schlüter pozoroval, že skoro pri každom druhom výtěre dochádza k tomu, že ďalšia zaplnená samička prítomná v nádrži sa páří so samečkom, k počítaniu predchádzajúcich ikier dochádza zriedka. Pre zdarený odchov rybičiek je nutné, aby starší jedinci boli preložené do inej nádrže. Inak prežije len malý počet z druhého výtěru.

Pri odsávaní mladých sameček na chvíľu opustí trubku, potom sa ale dále o snúšku stará. Potěr po rozplávaní je možné kŕmiť práve vyliahnutými jemnými naupliami artemií. Po rozplávaní potěru dochádza k vyhasnutiu záujmu samečka o potěr, ktorý sa zdržuje v hejne pri dni. Sameček by mal byť potom kŕmený hodnotnou bielkovinovou potravou, pretože v priebehu péče o potěr žiadnu neprijíma. Je to potom dobre patrné na jeho prepadnutom bruchu, zatiaľ čo samička sa opäť zaplní a pripravuje sa na ďalšie trenie. Počas péče o potěr je možné samičku nechať v nádrži, väčšinou si ikier ani lariev nevšíma, ani sameček ju nepronásleduje. Najväčšie nebezpečie hrozí potěru po jeho rozplávaní. V tejto chvíli musíme byť prítomní u akvária, aby sme mladé v pravý čas preložili do vody naprosto shodných fyzikálnych parametrov. Po asi pol roku dosiahnu mladí samci veľkosti okolo 4 cm. V tejto dobe sa vytvárajú u niektorých samcov krásne hrebätne i rýtné plutvy, iní majú plutvy podstatne menšie. Veľkosť plutiev ovšem nie je typickým znakom pre dominanciu. Samičky v tomto období dorastajú maximálne 3 cm a pohlavne zrelé sú v období asi 7-8 mesiacov.  Pri nevyhovujúcich podmienkach v péči o potěr popisuje Schlüter výskyt vředovitosti.  Sám som sa s týmto problémom nestretol. Fakt je, že tieto ryby zaberú chovateľovi viac času, než obvyklí svetreňci bežných akvaristov (ako výber potravy, tak výmena vody, filtrácia, …).

Záver

Táto nádherná ryba mi priniesla a dúfam, že ešte prinesie, mnoho radosti. Radosť nielen pri jej chove a odchove, ale i vďaka tomu, že vo svojej prednáške o čeledi Crenuchidae som na rade miest Českej republiky, Rakúska i Nemecka mohol ukazovať zásady úspešného chovu týchto rybičiek. Na tomto základe sa podarilo niekoľkým nadšencom tieto ryby rovnako odchovať a predávať ďalej svoje postrehy a skúsenosti. A ako som na začiatku zmienil, stačilo len podobenstvo s Taeniacara candidi a použitie podobné stratégie k treniu. Predovšetkým tenké trubky z umelého hmoty vodorovne umiestnené (podobne používam i pre niektoré korytnačky rodu Loricaria či Rineloricaria).

Nesmierne dôležitá je skutočnosť, o ktorej som nevedel, a preto som v počiatkoch, „pre istotu“ trubky s ikrami premiestňoval do zvláštnych elementek s vývojovou vodou. Jak ikry, tak i nerozplavaný plôd je ale bez samečka nesmierne citlivý a veľmi rýchlo zaplesniví. Najprv mi zplesniveli len samotné ikry, to bolo v prvých dvoch pokusoch, potom mi zplesniveli i mladé asi 36 hodín po vyliahnutí.

Preto je dobre v tejto súvislosti si pripomenúť znalosť trenia stratégií u rady druhov rýb i význam pôsobenia antibakteriálnych i fungicídnych (protipliesňových) látok prítomných u niektorých druhov v penovom hniezde(rod Betta, Colisa, Trichogaster a iné) alebo v kožnom sekrete (terčovci) alebo v tlamke rodičov, ktorí sa starajú o potěr (bojovnice – tlamovci, cichlidy – tlamovci, ale aj tetry Weitzmanovy).

Preto alfa i omega odchovu je nevyhnutnosť prítomnosti samečka pri vývoji jiker i lariev, ktorý je tlamkou neustále a průběžně ošetřuje. K dosiahnutiu zdravých a dobre rastlých rýb je potom potrebná kvalitná a pestrá strava, rovnako ako mäkká voda bez nadbytočných odpadných produktov.

Obrázky:

1. Dospelý sameček tetry Weitzmanovy.
2. Dospelá samička Poecilocharax weitzmani.
3. 40litrové akvárium pre chov.
4. Sameček tetry Weitzmanovy je väčšinu dňa skrytý v úkryte.
5. Dobre k trením pripravená samička postáva pred začiatkom trenia i niekoľko hodín pred trubkou. 
6. Ideálne je chovať jedného samečka s niekoľkými samičkami.
7. Do čeledi Crenuchidae patrí aj Crenuchus spilurus.
8. Poecilocharax bovali je nesmiernou raritou, ktorú autor mohol fotiť u kolegu pri svojom niekdajšom pracovnom pobyte v Holandsku.