Pygocentrus nattereri: Piraňa - Mýtus o krvežíznivých zabijakoch a skutočnosť z akvária

Piraně sú všeobecne považované za postrach vôd Južnej Ameriky. Vlastné piraně (podľa Serrasalminae, rody Pygocentrus a Serrasalmus) patria do čeľade tetrovitých (Characidae), sem ale patrí i myleové (podľa Myleinae, rod Myleus), kolosomy (Colossoma) i známa tetra šupinovka (Catoprioninae, Catoprion mento). V r. 1993 FINK zo ZOO Bazilej zmenil rodové meno Serrasalmus na Pygocentrus. Preto v našej literatúre častejšie ešte nájdeme pôvodný názov. Na základe vyšetrenia mitochondriálnej DNA-analýzy rozlišujeme tri skupiny piraní. Celkom medzi 65 validnými druhmi nájdeme jak ryby rastlinožravé, tak mäsožravé. 

Charakteristika

V tomto článku sa budeme zaoberať hlavne najznámejšou piraní červenobřichou (Pygocentrus nattereri), ktorá je v našich akváriách najčastejšie, mnohokrát vo veľmi hojných počtoch, odchovávaná. Rád by som sa pokúsil podať seriózne informácie o tejto rybe, o ktorej sa traduje toľko nezmyslov.

Mala by byť prý veľmi nebezpečná a útočná. Väčšina príbehov o piraních je silne nadsadené, ne-li priamo vymyslené. Pri bližšom pozorovaní zistíte, že piraňa je pravým opakom povestí, ktoré o nich kolujú. V akváriách je skôr plachá, vyhľadáva tienisté miesta. Jej chovanie je ľahko dopredu odhadnuteľné.

Žiadna piraňa bez zámienky nenapadne akýkoľvek živý organizmus. Medzi jej hlavné záľuby nepatrí požíraní celých stád hovädzieho dobytka alebo ľudí. Na počiatku týchto povestí bola návšteva prezidenta USA Theodora ROOSEVELTA v Južnej Amerike (1913, 1914), kde bola aj pre žurnalistov zaranžovaná podívaná. Piraně, uväznené sieťami v časti rieky, požrali zranené dobytok, ktoré bolo hodené do vody.

Tieto fámy, ako sú piraně nebezpečné, prežívajú doposiaľ. Kľudne môžeme ríct, že hejno stredne veľkých rýb by teoreticky mohlo zjesť človeka či kus hovädzieho dobytka. Ale to dokážu i iné ryby než piraně. Predovšetkým v 60.-70. rokoch minulého storočia i neskôr prebehlo v európskych televíziách niekoľko programov, ktoré ukazovali piraně ako bezkonkurenčné zabijaky. Videli sme, ako piraně napadli veľké hady i cicavce, obrázky určite zanechali dojem, ale nikto už ďalej nepovedal, ako tieto obrázky vznikli. Stoprocentne možno ríct, že sa jednalo o výnimočné prípady, väčšina scén bola predtočená alebo šikovne zostrihaná dohromady.

Pri veľkosti rýb, ozubením i sile stisku čeľustí môžu piraně bez problémov amputovať časť prstu ruky či nohy. Väčšina úrazov ale vznikla pri neopatrnom počínaní pri ich love. Polomrtvé ryby majú iné reflexy, ktoré obvykle dospelé a zdravé ryby nemajú. Následky napadnutí ľudí sa zaoberali napr. HADDAD a SAZIMA (2003), predmetom štúdia boli zbytkové vody, ktoré obývali nielen piraně (Serrasalmus spilopleura), ale boli využívané i miestnym obyvateľstvom na kúpanie. Poškodenia boli spravidla jednotlivé uhryznutia a bola pripisovaná teritoriálnemu chovaniu rýb pri trením.

Usmrtení ľudí piraněmi nie sú známe. Piraně sú veľmi citlivé na zmeny v ich okolí, reagujú predovšetkým na predmety spadlé do vody. Snáďno tak napadnú volavčie mláďatá, ktoré neopatrne z vetvy nad riekou spadnú do vody. Považujú to za svoju potravu.

Potenciálne nebezpečné pre ľudí sú tri druhy piraní: Pygocentrus nattereri vyskytujúce sa v celej Amazonskej oblasti, Pygocentrus cariba v povodí Orinoka a Pygocentrus piraya v povodí Rio-São-Francisco na východe Brazílie. Tieto druhy žijú vo veľkých hejnech, a zvlášť stresové situácie v období sucha, keď vody ubúda a ryby žijú v „zbytkových“ vodách, môžu privodiť situácie, kedy sa ryby budú brániť. Piraňa prijíma vo svojej domovine určité úlohy „zdravotnej polície“. Vedľa normálne ulovených rýb požíra i choré a mŕtve ryby. Ich imunitný systém je veľmi silný a necitlivý proti normálnym rybím ochoreniam, čo však neznamená, že sa nemusíme venovať správnym hodnotám vody v akváriu.

I tu platí, že príliš vysoké výkyvy môžu byť pre piraně škodlivé. Reaguje na vysoké hodnoty nitritov, medi i ostatných škodlivín rovnako škodlivo ako iné ryby. Piraňa nie je v žiadnom prípade ryba vhodná pre začiatočníkov, je to zviera potrebujúce zodpovedajúcu starostlivosť, ako príklad možno uviesť jej nároky na potravu. Bežné vločkové krmivo jej v žiadnom prípade stačiť nebude! Už z tohto dôvodu odporúčam predom zvážiť všetky pro a proti pre všetkých záujemcov o chov piraní. 

Povesti

Piraně sú všeobecne, teda nielen akvaristicky, známe ryby. Je to pojem, s ktorým sú spojené vody Amazonie, a predovšetkým Pygocentrus nattereri je všeobecne považovaný za nesmierne nebezpečný druh. Je možné dávať märiťko medzi otázkami typu „Nebojíte sa piraní?“, „Nebojíte sa žraloka?“ či „Nebojíte sa uhryznutia hada?“.  

Sú známe povesti, ako pastevci dobytka, aby ostatné kusy uchránili, obetujú jeden kus hovädzieho, ktorý poranený naženú do rieky, a zatiaľ čo dravé piraně požierajú nešťastnú obeť, ostatné kusy sa ľahko prebrodí. Za pár minút potom z jalovice zostanú len kosti… V prírode skutočne ryby žijú vo väčších hejnech a pri sháňaní potravy napadajú všetko živé vrátane vodného vtáctva s výnimkou človeka, ako voda postupne opadá, stávajú sa, ale samy korisťou väčších dravých vtákov. Je to mäsožravé zviera vo vode so všetkými konsekvenciami a rizikami. Má to vôbec zmysel chovať takáto zvieratá v akváriu? Je to ale otázka týkajúca sa chovu všetkých rýb v akváriách. Predsa si myslím, že i takto veľký druh možno chovať vo veľkosti zodpovedajúcom akváriu, aniž by sme mohli hovoriť o týraní zvierat. I v takýchto nádržiach by mali mať ryby možnosť sa schovať alebo uprchnúť, aniž by sa cítili byť nadmieru utiskované.  Hájení teritórií sú každodenné bežné, nie je to nič neobvyklé. Piraně sú teritoriálne ryby a v literatúre sa často diskutuje problém, či ich možno nazvať hejnitými rybami. 

Domovina

Prirodzená oblasť výskytu piraní je veľmi veľká. Sú usídlené zhruba vo všetkých riekach Južnej Ameriky, možno ich nájsť v rôznych typoch vôd, od čirých (pH 4,6-6,6, až 0,3°dKH), cez biele vody (pH 6,5-7,4; 0,2-0,5°dKH) až po čierne (pH 3,8-5,0, 0,0-0,2 °dKH). Ako rozdielne sú typy vody, tak rozdielne sú i ich hodnoty. Jediným spoločným znakom všetkých vyššie menovaných vôd je ich mäkkosť a teplota pohybujúca sa medzi 26-30°C.  Piraně obývajú územia Guayany, Paraguaya, oblasť severovýchodnej Brazílie, teda vody Amazonskej pánve, ale i La-Plata a Orinoka. Žijú tu nielen v pomaly tečúcich vodách, ale i v rôzne veľkých tůniach zaplavených dažďových pralesov.

Rozdielne piraně

Piraní je v súčasnej dobe známe viac ako 65 rôznych druhov, pričom viac ako 12 druhov pochádza z povodia Orinoka. Pre akvaristov je to síce zaujímavý údaj, ale len niekoľko druhov piraní býva ponúkané v akvaristických obchodoch. Najznámejší z nich je Pygocentrus nattereri, ktorá bola dovezená do Nemecka už v r. 1911, dorastá až do 28-30 cm, zatiaľ čo ostatné druhy piraní zvyčajne 15-25 cm, najväčší z druhov, Pygocentrus rhombeus, dorastá do 38 cm. Teplotu vody vyžadujú 23-27 °C, pH 5,5-7,5 a tvrdosť do 20°dGH. Priamo vo voľnej prírode zatiaľ nebolo trenie pozorované, je ale známe z akvaristickej literatúry. Zoologická záhrada v Bazileji pozoruje pravidelné trenie už od r. 1976. Zaujímavé trenie bolo pozorované i vo 20 000 l akváriu v Aquarium am ZOO v Kolíne nad Rýnom. V posledných rokoch sa i naši chovatelia významne pričinili o to, že značná časť piraní na európskom trhu pochádza z českých akvárií.

Chov

Musíme počítať s tým, že akvárium pre piraně predstavuje len obmedzené teritórium, ktoré sa podobá malým, od sveta oddeleným úsekom, ako sa vyskytujú po období dažďov v Amazónke. Obzvlášť veľké a hladné ryby potom môžu ruku majiteľa považovať za ohrozenie a v tomto prípade môže dôjsť k napadnutiu. Preto vždy počínajte a jednej s týmito rybami s opatrnosťou. 

Pre chov je dobré zaobstarať si hejno aspoň 6-8 kusov, jednotlivé tieto ryby nechováme, dalo by sa to prirovnať k týraniu rýb. Potrebujeme dobré osadenú veľkú nádrž o obsahu aspoň 200-500 litrov s mnohými možnosťami úkrytov, vrátane četných koreňov, kameňov i silných rastlín. Ako ryzí mäsožravci rastliny nepoškodzujú. Je nutné nezabúdať na pravidelnú výmenu vody i dobré filtrovanie, aby sme znížili množstvá odpadných produktov látkovej výmeny rýb.

Vo starej vode sú k sebe agresívnejší a vzájomne sa napadajú, zatiaľ čo v pravidelne vymieňovanej sú často až neskutočne veselé, čilé. Ryby možno chovať i vo vode tvrdej, to ale neodpovedá ideálnym podmienkam, ktoré piraně vyžadujú. Pred zakúpením týchto rýb odporúčame zakúpiť si odbornú literatúru. Predsa ale platí, že vlastné skúsenosti sú dôležitejšie než kniha. Také sám nemusím so všetkými názormi autora súhlasiť. 

Akvárium pre piraně

Na dno je vhodný jemný piesok so zrnitosťou okolo 2 mm, lepšie je použiť tmavší piesok, u svetlejšieho možno túto nevýhodu nahradiť úkrytmi s množstvom dobre zvolených rastlín. Rozhodne nepoužívame hrubozrnný štrk, pretože medzi jednotlivými zrnami sa ľahko usadzujú zbytky rastlín, potravy i výkalov, kde dochádza k hnití a tieto zbytky sa potom zle odsávajú.

Enormne zaťažujú kvalitu vody. U jemného piesku všetky tieto zbytky ľahko odstraňujeme jak sami, tak i pomocou výkonného filtru.  Pre dekoráciu odporúčame jak korene, tak kamene, pieskovcové úkryty, jaskynky či podobné možnosti úkrytu, ktoré slúžia pre slabšie jedince. 

Osvetlenie

Osvetlenie by malo byť skôr tlmené, čomu zodpovedajú i nároky rastlín – vedľa amazonských šípatkovcov rodu Echinodorus nebo afrických anubiasov (Anubias) môžeme použiť i niektoré vodné plávajúce rastliny (Lemna minor sa výborne hodí a je i dobrým indikátorom kvality vody). Piraně sú veľmi lekavé, preto dávame pozor pri prelovovaní. Snáďno propadajú panike a ľahko sa v akváriu môžu zraniť. Niekedy sa doslova zavrtajú medzi dva kamene alebo za topítko a tam potom i uhynú. 

Filtrácia

Je nutná výkonná, lepšie použiť vonkajšie filtre, ideálne je u nich použiť silonovú sieť, ktorú pravidelne preplachujeme, zatiaľ čo ostatné časti vonkajšieho filtru meníme za pól až jeden rok. Nie je dobré, ako je v našich končinách častým zvykom, filtre preplachovať každodenne či raz za týždeň. Filter musí predovšetkým dobre prepúšťať vodu. Pred zanesením výkaly práve chráni prvá vrstva silikónovej siete, ktorú môžeme pravidelne, podľa potreby, preplachovať. Do čerstvo zriadené nádrže nedávame ryby hneď, až po 3-4 týždňoch, než začne filter správne fungovať i po biologickej stránke. 

Krmienie

Je to celkom ožehavé téma, piraně nežerú všetko, čo im podáme. Zvlášť mladé ryby odmietajú neznáme krmenie. S pribúdajúcim vekom môžu byť kusy potravy väčšie, u dospelých stačí kŕmenie raz za 2-3 dni zodpovedajúcim množstvom. To znamená, že potravu počas 5-10 minút zžerú.

Každá ryba musí dostať aspoň jeden kúsok potravy, na to musíme dávať pozor. K prekrmení tu nedochádza, hrozí len nebezpečie, že zbytky potravy zostanú na dne a dôjde k hnilobnému procesu. Používame jak mŕtve, choré či degenerované ryby, tak i rybie mäso, žížaly alebo hovädzie srdce. Použiť môžeme rovnako četné mrazené druhy potravy. Krmenie piraní je veľkou atrakciou pre divákov, pozoroval som ich jak v kolínskom Aquarium am Zoo, tak vo stuttgartskej Wilhelm, v Löbbecke Aquarium Düsseldorf, Aquarium Aktis v Amsterdame i ďalších verejných akváriách SRN i Holandska. Stojí to za to vidieť 20-30 cm veľké kusy, jak sa púšťajú do podávaných kusov mäsa, ktoré miznú priamo pred očami. Ačkoliv sú piraně hejnové ryby, každá ryba má v hejne svoje postavenie. Je to možné pozorovať práve v týchto veľkých výstavných nádržiach (s objemom vody 5-20 000 litrov). Je taktiež veľmi zaujímavé, ako Nemci vedia piraně kŕmiť a chovať v akváriách tak, aby si iných rybiek nevšímali. Napr. v bavorskom Aquarium Jagging už dlhú dobu žijú piraně v spoločnosti červených neóniek, červenohlavých teter i ďalších väčšinou tetrovitých rybiek a pancierníčkov, aniž by tieto drobné spoločníci boli napádaní.

Odchov

Odchov je celkom jednoduchý. Potrebujeme mať len dobre dorastené dospelé jedince vo stáří okolo asi 2 rokov i starších. Základ ich dobrej kondície je jak pestrá strava, tak pravidelná výmena vody. Ak chceme priviesť piraně k trením aktivitám, je nutno začať s pravidelnými výmenami vody i miernym zvýšením jej teploty. Na chemizmus vody tieto ryby ale nie sú príliš náročné, trenie i odchov môže prebiehať v mäkkej i stredne tvrdej vode.

Po opakovaných výmenách vody spravidla zpozorujeme, jak jeden (spravidla najsilnejší) samec sa oddelí od hejna a začne si hlídat teritórium, v ktorom by sa chcel trením. Pozorujeme i dvoření sa samce, ktorá je najlepšie pripravená na trenie. Prebieha jak „T-postavení“, tak i pri paralelnom plávaní, kedy vedľa samičky plávajúci samec roztahuje plutvy a snaží sa samičku presvedčiť o svojej príťažlivosti.

Keď začneme pozorovať istý záujem samcov o samičky i tvorbu revírov, je lepšie preložiť pár, ktorý sa sám vyhľadá, do akvária o obsahu aspoň 150-200 litrov (trú sa i v menších nádržiach, častejšie ale potom pozorujeme rôzne poranenia u samičiek, predovšetkým okousané plutvy. Vodu pohrídíme s pH okolo neutrálneho, tvrdosť asi 4-6°dGH. Trením spravidla začína po rozednení zmenou chovania samečka, ktorý sa nielen dvoří samičke, ale buduje v piesku jamku často o priemere i 20-30, ale až i 50x50 cm (také podľa veľkosti nádrže). Samička potom túto jamku tlamkou očistí.

Samec potom pripláva k samičke zo strany, pritlačí svoju chvostnú časť k samičke, začne sa triasť a pláva paralelne so samičkou smerom vzhůru. Nakoniec akoby objíme bríšnú plutvu samičky a pritlačí sa k nej a obě ryby plávajú chvíľu sa nad trením jamkou, a pritom dochádza k vypudzovaniu pohlavných produktov rýb. Ak sú v tomto priestore rastlinky, samec ich často pred začiatkom trenia ukouše, že zostanú len pahýly 5-10 cm nad pieskom. Tu potom neskôr môže nájsť úkryt vylíhnutý potěr.

Zaujímavá je i zmena vyfarbenia samca, ktorý po celom tele ztmavne, červené zafarbenie hrdla i brucha vybledne. Mladá samička naklade zhruba 500-1 000, staršie ale až 2-10 000 ks jikier, ktoré sú 1,7-2,1mm veľké. Asi za 1-2 hodiny po trení nastupuje zvýšená agresivita samečka, ktorý najprv odežene samičku od snúšky a sám potom ďalších sedem až osem dní snúšku hlídá. K líhnutiu dochádza podľa teploty vody za 24-36 hodín, vylíhnutý plůdek je 4-5 mm veľký, asi 4-5 dní trávi žĺtkový váček, takže za zhruba 7-8 dní po výtěru sa mladé rybky rozplávajú. Spravidla siedmy deň začínajú prvé pokusy niektorých mladých s plávaním, nasledujúci deň už plávajú všetky mladé.

Siedmy deň končí péče samečka, ktorý niekedy ešte o potěr pečuje až do nasledujúceho dňa, než sa všetky larvy rozplávajú. V tej dobe už môžeme začať kŕmiť naupliami artemií. Mladé plávajú v hejne pri dni, často chránené pahýly pôvodných rastlín. Zhruba za 3 týždne už dosahujú dĺžky 1 cm a prijímajú už hrubšie kŕmenie, ako nauplie buchanek, perloočky, nastrúhané hovädzie srdce ap.

V posledných niekoľkých rokoch sa opakovane diskutuje nevhodnosť savčích bielkovín ako potrava pre ryby (predovšetkým pre terčovce). U piraní je to otázka, do akej miery im táto potrava môže škodiť, pri enzymatickom vybavení ich zažívacieho traktu. Mäso je možné použiť i rybie, najlepšie vo forme filetu. V tejto dobe už začíname pozorovať i prvé prejavy kanibalizmu! Rybičky je nutné podľa veľkostí začať triediť. 

Obrázky:

1. Téměř dvouletý samec.
2. K chovu si musíme pořídit vždy hejno piraní.
3. Na začátku tření samec pronásleduje samici.
4. Chvíle odpočinku před třením.
5. Asi měsíc staří jedinci.
6. Mladí jedinci jsou tečkovaní.
7. Podle tohoto vybarvení by akvarista obtížně hádal vybarvení dospělců.
8. Piraně žijí prakticky v celé Amazonii – i v takto nádherném zákoutí s Viktorií královskou za soumraku.
9. Děti domorodců se snaží nabízet různé své úlovky, nejčastěji piraně.
10. Piraně si můžete chytit i docela jednoduše do běžné sítě.
11. Často a velice lehce jsou piraně chytány na udici.