Novinky a rarity v ríši teter rodu Hyphessobrycon (časť I.)

V prvej časti sa zameriame na rarity a novinky známe v našich končinách približne do roku 2015. V súčasnosti sa niekoľko vedeckých tímov venuje systematike tetrovitých rýb. Hoci nie všetky ich názory sú zatiaľ všeobecne akceptované, pravdepodobne budeme musieť počítať so zmenami v našich zaužívaných názvoch, podobne ako sa to stalo napríklad pri pancierničkoch. Zatiaľ sa budeme držať pôvodného členenia.

Rod Hyphessobrycon patrí k najobľúbenejším rodom akváriových rybiek, ktoré pochádzajú z rozsiahleho územia od južného Mexika až po Rio de la Plata v Argentíne. Najväčšia diverzita sa nachádza v povodí Amazonky, kde žije približne polovica známych druhov. Je to najväčší rod čeľade tetrovitých Characidae.

Bol ustanovený v roku 1908 (DURBIN) a počet druhov presahuje 130. Mnohé z nich sú ešte vedecky nepopísané, a preto sú väčšinou označované ako Hyphessobrycon sp. s prívlastkom, ktorý zvyčajne odkazuje na lokalitu nálezu. V poslednom desaťročí bolo popísaných mnoho druhov, ktoré sú u nás väčšinou neznáme. Viaceré z nich sme už v našom internetovom priestore predstavili. Väčšinou sú do tohto rodu zaraďované malé, spoločenské a mierumilovné ryby. Je to rod úzko príbuzný s ďalším obľúbeným rodom tetričiek – Hemigrammus.

Rozdiely medzi rodmi Hyphessobrycon a Hemigrammus a chovné nároky

Rody sa líšia len v ozubení a v tom, že príslušníci rodu Hyphessobrycon nemajú ošupenú bázu chvostovej plutvy. Oba rody majú zástupcov s pretiahnutým, ako aj s vysokochrbtým tvarom tela. Mnohé druhy, podobne ako u cichlíd, vykazujú výrazné rozdiely medzi pohlaviami. Zvyčajne sú samce farebnejšie a majú pretiahnutejšie plutvy, zatiaľ čo samice sú obvykle bledšie a menej výrazne sfarbené. Tieto rybky obvykle žijú vo vodách zalesnených oblastí, ktoré sú zatienené konármi okolitých stromov. Preto je vhodné chovať ich v menej osvetlených akváriách, kde plávajúce rastliny vytvárajú prirodzené tienenie. Zvyčajne sa dobre chovajú v zajatí a väčšinou sa aj úspešne rozmnožujú. Keďže ide o hejnové rybky, vždy si ich zaobstarajte aspoň 6-8 kusov.

V dnešnom článku by sme chceli predstaviť niektoré u nás menej známe rybky tohto rodu.

Systematika rodu Hyphessobrycon a popis skupín

Systematika rodu je zatiaľ pomerne povrchná a nevyužíva fylogenetické analýzy; skôr sú tu zaradené druhy popísané na základe pomerne jednoduchých znakov. Bolo uskutočnených niekoľko pokusov zaradiť niektoré druhy do skupín, obvykle podľa sfarbenia a tvarov plutiev (Géry 1961, 1966, 1977, Weitzman s Palmerovou 1997 a pod.). Takto bola napríklad ustanovená skupina „Růžové tetry“, kam sú zaradené vysokochrbté tetry ako Hyphessobrycon erythrostigma, Hyphessobrycon socolofi, Hyphessobrycon pyrrhonotus, Hyphessobrycon eques (kedysi Hyphessobrycon callistus), skupina fantómových teter, Hyphessobrycon rosaceus, Hyphessobrycon bentosi a ďalšie. Následne sa vytvorila napríklad skupina Hyphessobrycon heterohabdus, do ktorej rôzni autori radia 3-15 druhov. Sem patrí okrem menovaných aj Hyphessobrycon amapaensis, Hyphessobrycon agulha (niektorí autori však vytvorili samostatnú skupinu Hyphessobrycon agulha) a postupne do nej pribúdajú ďalšie druhy, ako sú objavované a popisované. Niektoré majú označenie ako Hyphessobrycon cf. … alebo Hyphessobrycon sp. aff. …, čo znamená, že sú podobné pôvodnému druhu, ale ešte nie sú úplne vedecky určené. Patrí sem aj novinka posledných rokov, Hyphessobrycon eschwartzae, ktorú skupina ichtyológov (GARCIA-ALZATE, ROMÁN-VALENCIA, ORTEGA) ulovila v juhovýchodnej oblasti Peru Madre de Dios spoločne s Hyphessobrycon taphorni. Tá je však zatiaľ známa len z alkoholom fixovaných preparátov. Je to rybka skôr podobná Hyphessobrycon loretoensis.

Predstavenie vybraných druhov rodu Hyphessobrycon (v poradí podľa obrázkov)

1. Hyphessobrycon borealis: Pochádza z Francúzskej Guyany, ide o menšiu rybku dosahujúcu necelé 3 cm. Patrí do skupiny Hyphessobrycon heterohabdus, kam radíme okrem Hyphessobrycon heterohabdus aj Hyphessobrycon amapaensis, Hyphessobrycon agulha a Hyphessobrycon eschwartzae.

2. Hyphessobrycon cf. pulchripinnis: Líši sa od pôvodnej "rakúšanky" predovšetkým sfarbením. Táto novinka sa pred časom objavila v ponuke firmy Glaser a prekvapuje červenkastým sfarbením. Okrem nej sa objavila aj zaujímavá albinotická forma tohto druhu, pôvodne pochádzajúceho z vôd strednej Brazílie, predovšetkým z povodia Rio Tapajos.

3. Hyphessobrycon cf. elegans: Zatiaľ zostáva obchodným názvom.

4. Hyphessobrycon coelestinus: Je ďalším malým zástupcom rodu dorastajúcim približne 3 cm. V našich akváriách je táto veselá tetrička veľmi vzácna. Pochádza z horného toku Rio Paraná.

5. Hyphessobrycon copelandi: Je pomerne vzácna tetra, ktorá dosahuje veľkosti 35 mm v prípade samca, samice sú o niekoľko mm dlhšie a robustnejšie. Pochádza z riek Solimões, Approuague a Mana.

6. Hyphessobrycon epicharis: Dosahuje v prípade samčekov asi 3,5 cm, samice okolo 4 cm. Pochádza z horného Orinoka a horného povodia Rio Negro. Sú to nádherné a trochu plaché tetričky, ktoré sú však v Európe nesmierne vzácne a pomerne aj drahé.

7. Hyphessobrycon eschwartzae: Patrí do skupiny Hyphessobrycon heterohabdus a bola popísaná zároveň s ďalším trpaslíkom dosahujúcim 23 mm, Hyphessobrycon taphorni. Jej názov vznikol na počesť umelkyne Eugenie Schwartzovej, ktorá finančne zabezpečila výskum tohto nového druhu. Pochádza z peruánskeho Rio Madre de Dios. Niekedy sa v Nemecku objavuje pod označením Hyphessobrycon sp. agulha.

8. Hyphessobrycon haraldschultzi: Pochádza z povodia Rio Araguaia v centrálnej Brazílii, napríklad Rio Aqua Preta, čo je prítok s čistou vodou nám dobre známej rieky smrti Rio das Mortes (domovina napríklad Hyphessobrycon amandae). Je to malý druh, u ktorého samci dorastajú okolo 3 cm, samice sú asi o 0,5 cm dlhšie. V obchodoch v Nemecku ho vidíme aj pod označením H.sp. Araguaia, ako sme druh pred časom v našom magazíne predstavili.

9. Hyphessobrycon heliacus: Sa pred časom objavila v českých akváriách, ale z neznámych dôvodov sa v našich akváriách príliš neuchytila. Pochádza hlavne z povodia Rio Xingú, ale aj z Rio Teles Pires a ďalších drobných tokov povodia Rio Tapajos.

10. Hyphessobrycon herbertaxelrodi: Kto by nepoznal čiernu neonku, kedy ju kedy v našich akváriách videl naposledy? Kedysi obľúbená, spoločenská, mierumilovná tetrička. Vyššie je však Hyphessobrycon cf. herbertaxelrodi, ktorá sa v Európe objavila koncom minulého storočia. Bola ulovená na hornom Rio Guaporé na hranici medzi Brazíliou a Bolíviou.

11. Hyphessobrycon heterohabdus: Má niekoľko farebných variantov, preto sa niekedy zamieňa s čiernou neonkou Hyphessobrycon herbertaxelrodi. Jej smola je však v tom, že sa tak ľahko nerozmnožuje. Navyše, v posledných rokoch bola vytlačená Hyphessobrycon amapaensis, za ktorú je rovnako často zamieňaná. (Text spomína obrázky pre "obvyklú formu" a "novinku Pantanal", ale keďže obrázky nie sú k dispozícii, zmienka je len informatívna.)

12. Hyphessobrycon loretoensis: Patrí medzi druhy, ktoré sa zatiaľ v zajatí nepodarilo rozmnožiť (teda preukázateľne), aj keď niektoré referencie na internete vyzerajú, že je to celkom jednoduché. Ako názov hovorí, pochádza z provincie Loreto v Peru.

13. Hyphessobrycon minor: Sa často zamieňa názvom za krvavú tetru – dnes Hyphessobrycon eques, predtým Hyphessobrycon callistus alebo Hyphessobrycon minor. Táto tetra domovom z Guyany patrí medzi menšie druhy, dorastá do 3-3,5 cm.

14. Hyphessobrycon montagi: Pochádza z Rio Arapiuns, Rio Tapajos z územia štátu Pará v Brazílii a ide o pomerne horúcu novinku.

15. Hyphessobrycon paepkei: Je takmer čerstvo popísaná novinka, u nás doteraz vzácna. Je to jeden z ďalších zástupcov tzv. „ružových teter“.

16. Hyphessobrycon pando: Sa v roku 2014 objavil aj v našich akváriách opäť zásluhou firmy Glaser. Ide rovnako o zástupcu „Tetry s červenou skvrnou“, obyvateľa čiernych vôd. (Text spomína obrázok samca a samice, ale keďže obrázky nie sú k dispozícii, zmienka je len informatívna.) Samica pochádza z odchytu zo severnej Bolívie.

17. Hyphessobrycon rosaceus: Je stále v našich predajniach ponúkaný ako Hyphessobrycon ornatus alebo dokonca ako Hyphessobrycon bentosi. Pre tento druh je typické biele lemovanie plutiev, zatiaľ čo Hyphessobrycon bentosi má plutvy čierne.

18. Hyphessobrycon sovichthys: Mi pomohol určiť Hans-Georg Evers. Pochádza z Llanos vo Venezuele a Kolumbii. Dorastá do 3 cm.

19. Hyphessobrycon sp. ROSE: Je jedným z ďalších trpaslíkov novo radených do skupiny „ružových teter“. U nás som ju zatiaľ nevidel.

20. Hyphessobrycon sp. aff. tukano: Je zatiaľ nezaradená novinka celkom nenáročná na chov, pre svoju veľkosť vhodná aj pre nanoakváriá. Obzvlášť samci sú pri trení veľmi aktívni a skvele sfarbení.

21. Hyphessobrycon takasei AMAPA: Sa k nám dostala v posledných mesiacoch zásluhou firmy GLASER/RODGAU z Brazílskeho štátu Amapá.

22. Hyphessobrycon takasei: Obvyklá forma Hyphessobrycon takasei sa vozí z Francúzskej Guyany z povodia riek Araguari a Oyapock. Dorastá 3 cm, pred časom bola rozmnožená v Českých Budějoviciach.

23. Hyphessobrycon tropis: Je u nás už dosť známou tetričkou, najčastejšie sa k nám dostáva ako prímes s rybkami z Rio Negro, najviac s červenými neonkami. Chovateľsky je nenáročná, veselá, drobná.

Přečtěte si také druhou část článku Hyphessobrycon od roku 2015