Apistogrammoides pucallpaensis: Trpasličia cichlidka, ktorá zmizla z akvárií

Dr. Vladko Bydžovský
České Budějovice
Zdieľať článok

Peru sa v posledných rokoch stáva dôležitým zdrojom živých pokladov pre akvaristov z celého sveta. Vzhľadom na pretrvávajúce obmedzenia vývozu rýb z Brazílie nabúdajú na význame peruánske populácie známych aj menej známych druhov. Medzi nimi vyniká aj drobná a neprávom opomínaná cichlidka z okolia Pucallpy, ktorá poteší nielen svojou krásou, ale aj nenáročnosťou. Spoznajte jedného z najmenších zástupcov juhoamerických cichlíd a jej fascinujúcim životom vo voľnej prírode aj v akváriu.

Peru ponúka množstvo nádherných akvarijných rybičiek. Vzhľadom na pretrvávajúce problémy vo vývoze rybičiek z Brazílie sa z tejto krajiny so slávnou históriou množstvo nádherných tetričiek, panciernikov, krunýřovcov i cichlidiek. Vyvážajú sa léta i „staré dobré“ druhy. K tým patrí táto cichlidka z Pucallpy. 

Taxonomické zaradenie

Rod Apistogrammoides je monotypický, čo znamená, že má len jeden druh. Tento názov znamená „podobný Apistogramme“.  Hlavným rozdielom je počet tvrdých paprskov v rýdnej plutve. Zatiaľ čo rod Apistogrammoides ich má 6-9, rod Apistogramma ich má 6. Sú to rybky bezproblémové, ktoré nie sú ani príliš náročné na chemizmus vody. V názvosloví apistogram má označenie A 100. 

Charakteristika

Patrí k veľmi vďačným juhoamerickým cichlidkám, ktoré je asi najlepšie chovať v druhovom nádrži. Je škoda, že zvlášť v posledných rokoch sú veľmi málo k videniu. Snáď možno ich relatívne nízka cena je príčinou, že chovatelia nemajú o jej množenie záujem. Sú to všežravci s preferenciou drobnej živej potravy. Občas akvaristu zarmúti samček, ktorý často v dobe ich dospelosti náhle umrie. Bez väčších vonkajších príčin. Samičky žijú dlhšie. 

Domovina 

Ryba sa vyskytuje na pomerne veľkom území Južnej Ameriky od povodia Ucayali v blízkosti mesta Pucallpa v Peru až do oblasti hornej Amazonky okolo mesta Leticia. Tedy v hraničnom území troch krajín, Brazílie, Peru a Kolumbie. Je to obyvateľ bielych vôd s vodivosťou 100-500 µS/cm, 4-17°dGH, 5-6°dKH, pH 6,8-7,6, teplota 23-26°C (STAECK 1987, 2003). Tu sa rybky chytajú predovšetkým pod kobercami z plávajúcich rastlín. Ryba sa importovala v r. 1964 do USA, počiatkom 70. rokov aj do Nemecka. Prírodné populácie sa podľa rôznych nálezísk vo vyfarbení príliš nelíšia. KULLANDER (1986) chytal samčekov v prírode vo veľkosti 10-27,3 mm, samičky merali okolo 22,8 mm. Je to proste trpaslík medzi cichlidkami. 

Chov

Rybky môžeme chovať ako v druhovom, tak spoločenskom nádrži. Pretože si tvoria revíry, ktoré sú u samčeka až 50x50 cm veľké, musíme poskytnúť buď dostatok úkrytov, alebo ako to býva praktické u cichlidiek, do akvária umiestnime tzv. „neprátelské rybky“. Títo spolubývajúci v podstate neškodia a rozptyľujú pozornosť hlavne samčekov aj na iné objekty než len na seba alebo samičky svojho druhu.

Sám najviac používam guppy Poecilia wignei, ktoré sú nenáročné a snáď dobre znášajú parametre vody, ktoré sú ideálne pre cichlidky. Veľmi praktické je, keď im robia spoločnosť malé juhoamerické tetričky, ako sú Paracheirodon innesi, Paracheirodon axelrodi, príslušníci rodu Hyphessobrycon alebo Hemigrammus, rovnako niektoré drobnoústky.  

Dno nádrže zariadime z jemného ríčneho piesku o zrnitosti 3-5 mm, ktorý poskytuje dobrú ochranu podobne zfarbeným práve rozplavaným cichlidkám. Kvalitná filtrácia je rovnako nutná, nie je vhodný príliš prudký prúd vody. Hodne profesionálnych akvaristov chová tieto rybky samostatne v nádrži – buď v pároch, potom bežne stačí 10-20 litrové nádrže s trubkou či kvetináčmi.

Ak chceme chovať viac samičiek pohromade, dávame trubky aspoň 30-40 cm od seba, aby sa samičky príliš neatakovali. Nádrž nemusí mať vysoký vodný stĺpec, stačí 15-20 cm. Dôležitejšie je hlavne plocha dna s dostatkom úkrytov. 

Odchov

Péče o potomstvo je u tohto druhu zaujímavá a nepríliš náročná pre tých, ktorí vedia, o čo u cichlidiek ide.  Myslím, že samček tohto druhu nemá tendenciu byť príliš polygamný. Ideálne je rybky chovať a vytierať v pároch. Samička sa stará veľmi starostlivo o snúšku i o vyliahnutý potierok. Lepšie je nechať si mladé od samičky odvodit. Počet mladých je síce menší, získame ale kvalitnejšie jedince. Štartovacia potrava je jemný prach alebo jemné nauplie artemií, s rastom cichlidiek potom pridávame aj väčšie kŕmenie. 

Obrázky:

  1. Pár cichlidiek z Pucallpy, pohlavný dimorfizmus je zreteľne vyjadrený, samčeky sú väčšie a krásne vyfarbené. 
  2. Samičky si sú u juhoamerických cichlidiek všetky dosť podobné. Pre laikov väčšinou k nerozpoznaniu.
  3. Kľudové vyfarbenie samčeka.
  4. Samička sa stará o snúšku.
  5. Niektoré samičky sa radšej vytierajú do kvetináčov, iné do bežných keramických trubiek.
  6. Pri námluvách sa samček veľmi zreteľne vyfarbení.
  7. Samička sa stará o potier, samček skôr hlídá okolie. 
  8. Ako neprátelské rybky sú vhodné guppy Poecilia wignei. I preto, že ani svoje mladé nepožierajú. 
  9. Firma dnes už zemřelého Martina Mortenthalera v Iquitos vyvážala ryby do celého sveta. 
Publikované: 2. 6. 2025
371
2
Zapnúť upozornenia na nový článok