Corydoras burgessi - V tieni Burgessa: Tajomstvá pancierničiek z Rio Negra

Zmätok v zlatistých farbách

Rozhodol som sa napísať tento článok po tom, čo som mal v posledných rokoch možnosť pozorovať mnoho nových pancierničkov, ktorí boli veľmi podobní pancierničkom Burgessovým. Pôvodne sa tu nachádzala pomerne malá skupina pancierničkov patríacich do komplexu Corydoras aeneus (nově Oseogaster aeneus) a skupiny Corydoras burgessi (novo Hoplisoma burgessi).

Komplex Burgessových pancierničiek

Všetci mali spoločné to, že pochádzajú z horného povodia Rio Negro a dominuje im zlatavá farba s rôzne farebným čiernym chrbátom. Potom sa však náhle objavili farebné varianty jednotlivých druhov, napr. u Corydoras burgessi (novo Hoplisoma burgessi) MAYLAND (1988) štyri. Rozhodujúcim faktorom bolo, či bolo telo iba oranžovožlté a koncentrované čierne okolo hrebenej plutvy, ako ju poznáme u obvyklého panciernika Burgessovho, ale aj iné ryby mali na tele bodky či čiary alebo dokonca niekoľko čiernych pozdĺžnych čiar a pod. Došlo k úplnej strate prehľadu o tom, čo je dobrý druh, čo je nepísaný druh, alebo len varianta druhu. Od tej doby, čo sa objavili doteraz nepísaní panciernici, označovaní ako C alebo CW, sa situácia ešte zhoršila. Radi by sme vám dnes predstavili niektoré z rýb z tohto okruhu.

Keď farba nestačí

Pancéřníčka Burgessova som prvýkrát dostal od svojho dlhoročného priateľa Dipl.-Ing. Josefa LOCHNERA z Dachau (21.2.1992). V tom čase stáli v obchode neuveriteľných 60 DM (Deutsche Mark).

Tí pochádzali z chovu F1 známeho bavorské akvaristu a vtedajšieho predsedu VDA Region 12 Bavorsko. Pancéřníček Burgessův pochádza zo západnej Brazílie, z horného povodia Rio Negro, kde žije v Rio Unini, pravom prítoku Rio Negro. Keď Dr. BURGESS (1982) opísal nový druh pancéřníčkov z oblasti São Gabriel (Uaupes) - Corydoras adolfoi (novo Hoplisoma adolfoi) (na počesť Adolfa Schwartze), NIJSSEN a ISBRÜCKER neskôr poznamenali, že medzi týmito novinkami boli aj iné a mierne odlišné exempláre.

Príbuzní z čiernej vody

A tak založili nový druh, Corydoras imitator (1983). Aby toho nebolo málo, objavil sa ďalší, veľmi podobný druh, Corydoras duplicareus. V tom čase sa MAYLAND (1988) domnieval, že existujú celkom 4 farebné varianty. Títo pancierníčkovia sú mnohými akvaristami zamieňaní. Z nich je u nás najrozšírenejší Corydoras duplicareus, pravdepodobne najľahšie sa rozmnožuje, často sa považoval iba za široko pruhovanú farebnú variantu Corydoras adolfoi (nové Hoplisoma adolfoi), kým analýza DNA neobjasnila problém.

Keď rozhoduje DNA

Veľmi populárne sú tieto veľmi podobní pancierničky, ktorí pochádzajú hlavne z horného povodia Rio Negro a väčšinou obývajú čierne vody. Dnes sa ich skupina poněkud rozrástla a zahŕňa nasledujúce druhy: Corydoras adolfoi (novo Hoplisoma adolfoi), Corydoras burgessi (novo Hoplisoma burgessi), Corydoras duplicareus (novo Hoplisoma duplicareus), Corydoras imitator (novo Brochis imitator), Corydoras nijseni (novo Gastrodermus nijseni) a Corydoras serratus (novo zostáva Corydoras serratus), niektoré z nich zahŕňajú tiež Corydoras melini (novo Hoplisoma melini).

C a CW: V ríši nepomenovaných druhov

Aby to bolo ešte komplikovanejšie, existuje rada nepísaných pancierničkov – ja osobne poznám CW 49 alebo CW 51 už niekoľko rokov. V decembri 2015 predstavila firma Glaser/Rodgau CW 45 a tak ďalej. A aby to nebolo tak jednoduché a konečne populárne, existujú varianty s krátkym a dlhým nosom, ako sú: Corydoras adolfoi (Hoplisoma adolfoi), Corydoras imitator (Brochis imitator), Corydoras duplicareus (Hoplisoma duplicareus) x Corydoras serratus alebo C 121 x C 140 atď.

Voda z pralesa: Základy chovu

Pancéřníčky Burgessove žijú v typickej "čiernej" vode, ktorá je nielen extrémne kyslá (pH 3,98 – 5,0), ale aj veľmi mäkká (3,0-40 μS/cm).  Ani v zajatí nie je dobré tieto podmienky príliš meniť. Známym faktom, že voda v Českých Budějoviciach je stále pomerne mäkká, hrá pre moje chovateľské plány. Pre chov hrá dôležitú úlohu znalosť úpravy vody teter, ktoré pochádzajú z juhoamerických "čiernych" vôd.

Ako na chov v akváriu

Po prevoze pancéřníčkov do Českých Budějovic sa celej skupine darilo pomerne dobre. S prevahou živej alebo mrazenej potravy, medzi ktorou dominoval plankton, ale aj nauplie žiabronôžky solnej, príležitostne aj kvalitnej umelej potravy, sa rybám darilo dobre. Raz až dvakrát týždenne dostávali larvy patentiek a v čase pred trením aj toľko diskutovanú nitienku. O tom sa bude pravdepodobne diskutovať, pretože spôsobujú radu rôznych chorôb u rady ďalších rýb.

Pancéřníčky, ako ryby žijúce na dne, sú v prírode zvyknuté prijímať rôzne červy, takže im zvyčajne táto potrava nevadí, ak ju pred použitím riadne prepláchneme pod tečúcou vodou. Máme-li k dispozícii grindal alebo roupice, nie je chybou ich podávať raz – alebo dvakrát týždenne! Každý deň alebo každý druhý deň musíme vysávať zvyšky stravy, pretože znečistená voda môže pre pancéřníčky predstavovať vážne riziko! S výslednou bakteriózou môžeme ľahko zabiť ako plôdiky, tak dospelé ryby.

Pancéřníčky sú typické hejnové ryby, ktoré spolu plávajú nad dnom a neustále hľadajú niečo na zjedenie. Preto by hlavnou zásadou pre chov malo vždy byť, že si vždy zoberieme skupinu týchto mierumilovných a inak celkom kľudných sumcov. Akvárium pre chov prispôsobujeme veľkosti rýb (samce 5,5 cm, samice až 6 cm), malo by to byť aspoň 60-80 litrov, najlepšie niečo väčšie s nepríliš vysokým vodným stĺpcom.

Výhodné je nechať zadné časti akvária bohato zarastené rastlinami, ktoré potom spolu s koreňmi alebo kameňmi tvoria prirodzený úkryt pre ryby. Tmavší riečny piesok s veľkosťou zrna asi 3-5 mm na dne, osvetlenie akvária nie je príliš ostré. Spoločnosť sa môže skladať predovšetkým z menších a mierumilovných tetier alebo juhoamerických cichlidiek.

Krok za krokom k odchovu

Ryby musíme pripraviť k odchovu, sám som pozoroval, podobne ako pri iných dovozoch, že ryby majú najvyššiu trenú aktivitu v období od apríla do októbra, čo je nápadne podobné dátam trenia Pterophyllum altum (LINKE 1998, osobné sdelenie). V tom čase som pridával ďalšie nitienky – zhruba každý druhý deň, a hlavne som každý deň menil asi 5-10 litrov vody vo 40litrovom chovnom akváriu.

Snažil som sa teda napodobniť obdobie dažďov. Je dobré, keď teplota vody kolíše. Vzhľadom na to, že na trenie potrebujeme veľmi mäkkú vodu (v mojom prípade to bola prírodná voda z Kvildy, 26 °C, pH 5,8, 12 μS/cm), musíme ryby pozorovať denne. Keď som videl jasné námluvy samcov a snahu dosiahnuť typickú T-pozíciu, vymenil som vodu v nádrži za túto trenú vodu. Potom som čakal ďalší deň alebo dva, aby som videl, čo sa stane. Plodnosť týchto rýb však nie je v porovnaní s inými druhmi pancierničkov príliš vysoká.

V týchto obdobiach (apríl–október) som dosiahol maximálne 2x trenie a celkom asi 20-30 odchovaných mláďat. Ryby sa trenili v skupine (z pôvodných piatich kusov som mal stále 3 samce a 2 samice). Kanibalský apetít rodičov som nepozoroval, o vajíčka sa príliš nestarali, ale po skončení trenia som radšej rodičov okamžite ulovil. Faktom tiež bolo, že ryby boli dobre živené.

I napriek dominancii kŕmenia planktonom (LOCHNER, SEUSS – osobná komunikácia) však nebolo možné pozorovať žiadny kanibalský apetít. Výchozou potravou sú buď jemné nauplie žiabronôžky slanej alebo prachové krmivo opařené horúcou vodou. Ryby však rastú veľmi pomaly. Postupne tiež pridávame ďalšie kŕmenie. Asi po týždni začnem pridávať MikroMin a asi o týždeň neskôr pridávam aj TabiMin alebo podobné krmivo od iných firiem. Postupne si zvykneme na našu vodu z vodovodu a nezabúdame nielen na nízku hladinu vody v akváriu, ale aj na jej pravidelnú výmenu a dostatočný prietok vody pri správnom prevzdušňovaní.

Obrazová príloha

1. Corydoras adolfoi (Hoplisoma adolfoi) sa cíti ako doma v menšom akváriu, kde dorastajú až 6 cm.
   1. Pochádza z horného povodia rieky Rio Negro, kde bol lovený v známom potoku Nouba Ouba blízko São Gabriel do Cachoeira, ďalšou lokalitou je Rio Uaupes.
   2. Títo pancierničky dorastajú 5-6 cm (samce sú vždy o niečo menšie), zatiaľ čo vo voľnej prírode dorastajú veľkosti až 7 cm.
   3. Na obrázku samica vpravo, samec vľavo a 3-mesačná ryba uprostred.
2. Jikry Corydoras adolfoi (Hoplisoma adolfoi).
3. 3 mesiace staríCorydoras adolfoi (Hoplisoma adolfoi).
4. Corydoras burgessi (Hoplisoma burgessi)– samec na obrázku – má druhové meno po americkom ichtyológovi Dr. W. E. Burgessovi.
5. Samica Corydoras burgessi (Hoplisoma burgessi).
   1. Corydoras burgessi (Hoplisoma burgessi)má niekoľko farebných variant, z ktorých najbežnejšia je pravdepodobne táto, ktorá sa vyznačuje čiernou škvrnou pod hrebenej plutvy a tmavo zafarbenou hrebenej plutvou. Pochádza z horného povodia rieky Rio Negro, konkrétne z Rio Unini blízko São Gabriel do Cachoeira.
6. Corydoras cf. burgessi (C 121) nie je príliš starou novinkou, prvá zmienka o ňom pochádza z roku 2004 (DATZ č.3).
   1. Pochádza tiež z povodia rieky Rio Negro.
   2. Obchodníci ho tiež označujú ako Corydoras sp.aff burgessi alebo Corydoras sp. aff. adolfoi.
   3. Trochu sa líši od tejto skupiny v tom, že má asi 100 ikier z jedného trenia.
7. Corydorasdavidsandsi (Hoplisoma davidsansi) pochádza z Brazílie, kde žije v prítoku Rio Negro, Rio Unini, rieke s "divokou" vodou.
8. Corydoras duplicareus (Hoplisoma duplicareus) má hlavne hřbetný pruh asi 2krát silnejší než Corydoras adolfoi (Hoplisoma adolfoi). Žije v hornom povodí rieky Rio Negro, v rieke Rio Puranga, 8 km severne od Nouba Ouba.
9. Trenie Corydoras duplicareus (Hoplisoma duplicareus). Ikry sú pomerne veľké.
10. Corydoras imitátor (Brochis imitator) je dvojník Corydoras adolfoi (Hoplisoma adolfoi)s dlhým čenichem, ktorý je vo voľnej prírode oveľa vzácnejší a pripája sa k Corydoras adolfoi (Hoplisoma adolfoi).
    1. V tomto spoločnom stáde nachádza lepšiu ochranu pred predátormi.
    2. Pochádza tiež z horného Rio Negro.
11. Corydoras melini je pomenovaný po Dr. Dougu Melinovi. Pochádza z väčšej oblasti na území Kolumbie a Brazílie, zo sútoku riek Rio Papuri a Rio Uaupes, ale aj z povodia rieky Rio Guaviare, ktorá patrí do povodia Orinoka, z riek Rio Losada, Rio Ortuguiazza, Rio Cagueta v povodí Amazonky.
12. Corydoras nijsseni (Gastrodermus nijseni) má svetlejšiu farbu než Corydoras adolfoi (Hoplisoma adolfoi), ale má guľatejšiu čelnú plochu, je celkovo menšia. Pochádza z povodia horného toku rieky Rio Negro. Podľa literatúry má však z jedného trenia až niekoľko stoviek ikier, ktoré sú tiež menšie ako u väčšiny tu popísaných druhov.
13. Corydoras serratus pochádza z horných panví Rio Negro a Rio Poranga. K dispozícii je tiež niekoľko farebných variant.
14. Corydoras sp. CW 45 je pomerne vzácny druh panciernika pochádzajúci z Brazílie.
15. Corydoras sp. CW 49 pochádza z Kolumbie. Do Európy bol prvýkrát dovezený v roku 2010, keď som ho videl na Interzoo v Norimberku. Zaujímavé je, že sa loví aj v povodí Rio Uaupes, ale nie na tom istom mieste ako CW 51.
16. Corydoras sp. CW 51pochádza z hraničnej oblasti Brazílie z horného toku rieky Rio Caguetá, ale aj z oblasti Rio Uaupes. Špekuluje sa, že by sa mohlo jednať o variantu CW 49.