Rod Astyanax bol stanovený v roku 1854 (BAIRD & GIRARD). Počet druhov v ňom zastúpených sa blíži téměř stovke, v európskych nádržiach ale nie je príliš často k videniu. Rod je blízko príbuzný s farebnými rodmi Hyphessobrycon a Hemigrammus.

Jedná sa väčšinou o hejnovité rybky, ktoré sú spravidla striebritě zafarbené. Zástupcovia rodu sa vyskytujú po celej Južnej Amerike, kde obývajú väčšinou tečúce vody. V našich akváriách sa svojho času vyskytovali najčastejšie dvaja zástupcovia, Astyanax bimaculatus a Astyanax fasciatus mexicanus. Na rozdiel od doteraz známych zástupcov rodu predstavuje Astyanax leopoldi vysoko atraktívnu raritu, ktorá musí byť snom každého obdivovateľa tetier. Len obtiažnosť ich rozmnožovania zapríčiňuje, že sa rybiek v európskych nádržiach nevyskytuje väčší počet.

Astyanax leopoldi – tetra Leopoldova

Sú rybky, ktoré patria k stáliciam akvaristiky. Vžyť, kto by si náš koníček dokázal predstaviť bez neóniek, skalárov či pavích očiek? Potom sa tu a tam objavia rybky, ktoré európskou akvaristikou doslova „proletia“, nezdržiavajú sa v nej z rôznych príčin príliš dlho. Táto krátkovekosť potkala v mých podmienkach nádhernú novinku, ktorú som zohnal v neďalekom hornorakúskom obchode. Je to ryba, ktorú by určite chcel mať vo svojom akváriu každý, kto obdivuje tetry. Jej chov nie je problém. Ten sa dostaví až vtedy, keď budeme chcieť rybku rozmnožiť. A úspešných pokusov o rozmnoženie je zatiaľ veľmi poskromne.

Upútajú už pri prvom pohľade

Už pri vstupe do krásnych priestorov ZOO-obchodu s radom akvárií, v ktorých sa ponúkalo veľké množstvo známych i neznámych akvarijných rybiek, som si všimol hejno asi 3 cm veľkých a hbite plávajúcich rybiek. Ich dominantou boli krásne červené zafarbené duhovky. Spolu s ľahkosťou pri plávaní, živostí, streľbivosťou i nevýslovnou eleganciou pohybu ma chytila i skutočnosť, že sa jedná o rybku, ktorá sa nevidí každý deň.

Krátko pred návštevou obchodu som pri štúdiu akvaristickej literatúry a menovite informácií z francúzskej literatúry čítal pojednanie o rarite z rodu Astyanax, a síce Astyanax leopoldi. Preto ma toto stretnutie s novinkou nezaskočilo a hneď som vedel, koľko uhodilo. I napriek poněkud vyššej cene som si malé hejnko v počte 6 kusov zakúpil.

V nemecky hovoriacich krajinách sa rybka rozšírila predovšetkým po roku 1998, keď ju v r. 1996 do Európy doviezol Jens GOTTWALD (firma Aquatarium, Garbsen u Hamburgu). Rybka bola objavená v 80. rokoch a vedecky popísaná v r. 1988. Pochádza z vôd Francúzskej Guyany, kde sa vyskytuje v povodí Oyapock a Approuague.

Meno dostala na počesť belgického kráľa Leopolda III., ktorý sa v r. 1962 zúčastnil ichthyologickej expedície práve do oblasti Oyapock. Pri pohľade na ne tetričkára napadne hneď porovnanie s tetrou skvelou, Hemigrammus pulcher, ale i s africkými tetrami rodu Phenacogrammus alebo Bathyaethiops, ako to učinili Hoffmannovi. Ladnosť a rýchlosť pohybov pri plávaní je skutočne uchvacujúca.

Doma na ne čakalo stolitrové akvárium, kde už žilo hejnko červených neóniek (Paracheirodon axelrodi), tetry cisárske (Nematobrycon palmeri), šikmostojky jednopruhé (Nannostomus unitaeniatus), hlavostoje tečkované (Chilodus punctatus). Oblasť dna strážili cichlidky Apistogramma caetei „Blue Head“, pancéřníčky Corydoras gossei a niekoľko krunýřovcov „L-59“.

Akvárium bolo krásne zarastené predovšetkým vzrastlými anubismi (Anubias barteri) a hnedovkou krídlatou (Microsorum pteropus) i niektorými ďalšími rastlinkami. U prednej steny bolo dostatok priestoru pre plávanie. Tetra Leopoldova alebo i tetra mriežkovaná (podľa nemeckého Gittersalmler; mne sa zdá byť lepšie zodpovedajúci názov vychádzajúci i z nemeckého pomenovania rybky König-Leopold-Salmler) sa pohybuje väčšinou v spodných vrstvách akvária.

Sú to vďační všežravci

Hneď po umiestnení do akvária a po prvom kŕmení sme na seba s ženou mrkli a vedeli, že to bude ono. Obaja máme totiž radi v našich akváriách rybky, ktoré nie sú príliš vyberavé a keď sa im ponúkne kŕmenie, tak sa do neho s chuťou pustia. A verte, tetry Leopoldovy sa nijako neostýchali. U nás sa nedarí rybkám zle, preferujeme štandardne plankton a striedavé podávanie lariev hmyzu – čiernych komárov, koreter, občas aj patentiek. Dostávajú i mrazenú stravu, ako napr. mrazené artemie, ale i obvyklé vločkové kŕmenie na spestrenie chuti. Pri tomto kŕmení (hlavne hlavostoje musia v „kŕmení plávať“) rástli doslova pred očami.

Kvalita kŕmenia i neustály pohyb ale nedopĺňajú rybkám, aby príliš ztučneli. Rýchlosť pohybu im umožní, že ostatné rybky predbehnú a sú u toho najlepšie obvykle prvé. Túto vlastnosť pozorujeme i u ďalších mých obľúbencov, ktorí plávali v nádrži naproti, u teter kolumbijských, Hyphessobrycon columbianus. Za niekoľko mesiacov takto rybky dosiahli veľkosti okolo 5-6 cm.

Chov je celkom jednoduchý

Pre chov poriadime radšej väčšie akvárium, jednak vzhľadom k veľkosti, ktorú rybky dosahujú, ale i pre ich neustály pohyb. 100 litrov by som považoval za minimum. Tvrdosť snáša bez problémov i do 24°dGH. Radšej ale použijeme vodu mäkkú, ľahko kyslú (pH okolo 6,6 – 6,8), teplotu okolo 24-26°C.
Po 3-4mesačnom pobyte u mňa sa začali objavovať prvé známky pohlavnej zrelosti. Kúpil som, ako som zistil až teraz, dve samičky a štyroch samcov. Rozdiely medzi pohlaviami nie sú príliš zrejmé, rozoznáme ich až v dobe, keď sa samcom začnú viac zakulacovať bríška a začnú nad bríščnou dutinou presvitať ľahko žluto-hnedé zafarbenie vaječníkov. Samičky sú v dospelosti i o niečo väčšie. Leopoldových teter bolo naraz plné akvárium. Samci si navzájom imponovali, proplávali sa v akváriu paralelne vedľa seba, lesk ich tela i výrazná červeň v hornej časti duhovky dokresľujú celkové pomery v akváriu do tej krásy, ktorú skutočne pochopí len správne „zbláznený“ akvarista.

Odchov je problém

Ako som sa už v minulosti naučil u podobných prípadov, ak chcem chovať celkom neznáme tetry, najlepšie skúsenosti mám s prírodnou vodou z dobrých zdrojov okolia Kvildy na Šumave. Použil som väčšie vytieračky o objeme 10 litrov, na dne obvyklý trávny rošt, hnedovka krídlatá (Microsorum pteropus), 28 °C, 20µS/cm, pH 6,2. Tretie sa ne vždy darí. Možno som mohol použiť ešte väčšie vytieračky, ale i viac miest k úkrytu.

V mých podmínkách, kdy mnohým predovšetkým menším tetram, sa ale väčšie vytieračky nevyskytujú. Dochádza k agresívnym prejavom samcov, ktorí okusujú plutvy samičiek a dokážu im spôsobovať četné zhmožděniny po tele. Po niekoľkých pokusoch mi nakoniec obe samičky uhynuli práve týmto agresívnym postupom samcov. Napriek tomu sa mi ale podarilo niekoľko jedincov odchovať.

Z jiker sa larvy vyliahnu asi po 20 hodinách, za ďalšie 4 dni sa rozplávajú. Najlepšie je potom začať s kŕmením vírnikmi, po niekoľkých dňoch prejdeme na jemný prach či nauplie žiabronôžky. Růst je podobný, ako známe napr. i u tetry briliantovej (Moenkhausia pittieri) – sprvu celkom rýchly, po mesiaci merajú rybky okolo 12-14 mm, potom sa spomalí, veľkosti dospelých rybiek dosahujú okolo 6-7 mesiacov.

Hoffmannovi mali úspech so trením v 40litrovom akváriu, pH 6,0, 10°dGH, 26°C. Pres 100 sklovitých čirých až nažltnutých jiker, líhnutie po 14-16 hodinách, po 80 hodinách už mladé plávali a prijímali práve vyliahnuté nauplie žiabronôžky. Růst potěru u nich bol rýchlejší, po mesiaci merali 15-17 mm, za 5-6 mesiacov rybky dosahovali už veľkosti dospelých.

V dobe, keď som čítal o úspešnom odchove Hoffmanových, som už vlastnil len 4 samce a o 18 mladých som sa pripravil vlastnou školáckou chybou, keď som pred odchodom na služobnú cestu rybky ráno nakrmil. Katastrofu spôsobenú agresívnymi naupliami buchanek prežili dve rybky, opäť samci. Možno, že i odchov v hejne môže byť riešením problému, rovnako ako bol určitú dobu napr. u konžských teter (Phenacogrammus interruptus), keď v 70.-80. rokoch mnohí naši chovatelia dosahovali pri trení v hejne lepších výsledkov než pri trení v pároch.

V každom prípade táto rybka a pokus o jej úspešné rozmnoženie môže byť výzvou pre každého skúseného akvaristu.

Astyanax leopoldi – dospelý samec.
Dospelá samička.
Častým javom je „hra na honenou“ teter Leopoldových. Známkou pohlavnej dospelosti sú i námluvy, samci prejavujú záujem o samičky.
Tetra Leopoldova je skvelou spoločníčkou drobných a kľudných tetier.

Chov kreviet v vonkajšej nádrži 200 litrov