Prečo neónky v noci blednú? Ich farby majú vlastný denný rytmus
Ráno sa rozsvieti akvárium a neónky vyzerajú nezvyčajne nevýrazne. Nemusia byť choré: ich zafarbenie sa prirodzene mení podľa svetla a denného rytmu. Za lesklým pruhem a červenou časťou tela pritom stoja dva odlišné mechanizmy.
Neonka obecná (Paracheirodon innesi) je známa svojím žiarivým modrozeleným pruhom. Ten však vo skutočnosti samozrejme nesvieti, jeho farba vzniká odrazom svetla na mikroskopických štruktúrach v koži. Vo špecializovaných bunkách, ktorým sa hovorí iridofory, sú usporiadané tenké destičky kryštálov guanínu. Ich vrstvy zvýrazňujú určité vlnové dĺžky dopadajúceho svetla, a tým vytvárajú charakteristický lesk.
Pozoruhodné je, že táto sústava nie je nemenná. Destičky môžu meniť sklon, podobne ako lamely žalúzií. Tým sa menia aj ich vzájomné rozostupy a výsledná farba odrazu. Výskum tento „žaluziový“ model experimentálne podporil. Denné modré až modrozelené zafarbenie pruhu sa v noci posúva k tmavo fialovému odtieňu. Nejde teda iba o to, že na rybu dopadá menej svetla: mení sa aj jej vlastná optická štruktúra.
Ešte prekvapivejšie je, že bunky lesklého pruhu dokážu reagovať na svetlo priamo. Pokusy s kožou neóniek ukázali, že ich reakcia závisí na intenzite osvetlenia. Vedľa nervového riadenia tak existuje aj miestna svetelná citlivosť. Ryba samozrejme „nevidí bokom“ obraz okolia, ale jej koža vie na svetlo odpovedať zmenou farby.
Červené zafarbenie funguje inak. U neónky obvyklej vedci doložili nočné blednutie spojené so shlukovaním pigmentových zrniek vo vnútri farebných buniek. V laboratórnych pokusoch tento efekt vyvolával tiež melatonín, hormón súvisiaci s denným a nočným rytmom. Slabšia červená farba po období tmy preto sama o sebe nemusí znamenať zdravotný problém.
Pre akvaristov z toho vyplýva jednoduché odporúčanie: posudzujte zafarbenie v súvislosti s dennou dobou a správaním rýb. Ak neónky po bežnom rozsvietení postupne získajú obvyklý vzhľad a správajú sa normálne, zodpovedá to prirodzenej premene. Pravidelné striedanie svetla a tmy je rozumnejšie než predlžovať svietenie len kvôli výrazným farbám.
Takisto cez deň neónkam doprajte možnosť stiahnuť sa do prítmia. Niekedy sa odporúča tlmenejšie osvetlenie, plávajúce rastliny a skupinu aspoň 8–10 jedincov.
Pretrvávajúce biele škvrny alebo oddelenie jedinca od skupiny však za bežnú nočnú zmenu nepovažujte. Takéto prejavy vyžadujú bližšie posúdenie, samotná iná farba nestačí k určení konkrétneho problému. Dôležitý je rozdiel medzi pravidelnou premennou a zmenou, ktorá pretrváva alebo ju sprevádza nezvyčajné správanie.
Použité zdroje:
- Yoshioka a kol. (2011): Mechanism of variable structural colour in the neon tetra: quantitative evaluation of the Venetian blind model.
- Kasai a Oshima (2006): Light-sensitive motile iridophores and visual pigments in the neon tetra, Paracheirodon innesi.
- Hayashi a kol. (1993): Circadian motile activity of erythrophores in the red abdominal skin of tetra fishes and its possible significance in chromatic adaptation.
- Seriously Fish: Paracheirodon innesi — profil druhu a chovateľské odporúčania.
