Japonské medaky v časopise Amazonas

🌏 Téma čísla: Japonské medaky (Oryzias)

Jarné číslo časopisu Amazonas patří medakám, teda japonským rýžovým rybám. Hlavné téma nepřehlédnete už na obálke a uvnitř na čtenáře čeká přibližně 25 strán působivých fotografií a zaujímavých informací.

V Japonsku sú medaky běžnou súčástí kultúry, a je preto dobré, že sa Friedrich Bitter (1) v úvode svého textu aspoň stručně věnuje ich histórii i základnému rozdelení. Medaka už dávno není len rybkou do malých jazírek či nádob, kde měla pomáhať s likvidáciou líhnoucího sa hmyzu. Svět farebných foriem a šlechtění sa vyvíjí neuvěriteľne rýchlo a to, čo je právě v kurze v Európe, bývá v Japonsku často už dávno prekonaným trendom.

Exkluzívne farebné varianty medak sa objavují na aukciách, kde dosahujú mimoriadne vysoké ceny. V Japonsku preto existujú špecializované odchovne, farmy i obchody zamerané právě na medaky. Článek sa věnuje také ich chovu. Ohľadom odchovu poukazuje na to, že univerzálny recept neexistuje. Každý chovateľ si musí najísť vlastný osvedčený spôsob.

Na obsáhlý text Friedricha Bittera na ďalší stránke navazuje Článek, ktorý skusenejšie čtenáre možná toľ nepřekvapí, predsa vscaron;ak stojí za pozornosť. Hans-Georg Evers (2) sa prídáva so svojím Článkom o druhoch "rýžových ryb". Z toho jedna nesie jeho jméno (tzv. Epiteton honorificum) Oryzias eversi zatímco ďalší druh Oryzias celebensis odkazuje na ostrov, z něhož pochází. Pozoruhodné pritom je, že běhom posledních čtyř rokov bolo popsané hneď pět druhov rodu Oryzias. Jedním z nich je aj endemit z centrální části ostrova Sulawesi, Oryzias hadiatyae, pomenovaný na počesť již zosnulé uznávanej indonézskej ichtyológy Renny Kurnii Hadiaty.

Za najpozoruhodnejší druh „rýžové rybky“, s nímž sa Hans-Georg Evers dosiaľ setkal, označuje autor Oryzias kalimpaaensis. Tato rybka žije v malém jezeře Kalimpaa vo nadmorskej výscaron;ke neuvěriteľných 1 600 m. Hans-Georg Evers popisuje i její chov vo svéj domácí hamburské nádrži. Rybky sa podľa autora majú k světu, plně stratili ostych, prijímajú prakticky akúkoľvek potravu a žerou veľmi ochotne. Jeden z větších samcov dorostl až sedmi centimetrů, čo je na zástupcu tak drobného rodu pomerne dosť. Prečože samci vynikajú pekným tmavým vyfarbením, pri priblížení fotoaparátu okamžite blednú. Článek sa potom podrobne věnuje i ich odchovu.

Posledním druhem z této nové objavenej pětice je Oryzias polylepis. Jak napovídá samotné jméno, jde o „mnohošupinatý“ druh, který sa zároveň pomerne výrazný liší od Oryzias kalimpaaensis. Vyskytuje sa v malém jezeře poblíž lokality, kde bol nájdený práve Oryzias kalimpaaensis, a predstavuje tak ďalšieho mikroendemit. Popisán bol navyše teprve nedávno, v roku 2025.

🌿 Rastliny: Tiger Lotus ako filter (3)

K jaru neodmysliteľne nepatrí len nové ryby, ale také vodné rastliny. Rudolf Sutter sa vo svéj Článku zaoberá původom a systematikou druhu Nymphaea lotus. Pretože autor sám Afriku navštívil, prináší i zaujímavý pohľad na prírodné podmienky, v ktorých sa daří dvoma prírodnými formám této rastliny - červené a zelené. Popisuje také ďalší rastliny, ktoré sa v prítomnosti tiger lotusu v biotope Kamerunu našli.

Sutter je zjavne fascinovaný tím, aký významnú rolu může Nymphaea lotus zohrať v akváriu, a označuje ju prakticky za biologický filter. Své tvrdenie podkládá detailným vysvetlením príslušných procesov.

Zaujímavá je i zmínka o tom, že lotosy môžu vytvárať tri odlišné typy oddenkov: vodorovne rastúci, případne plazivé; zvisle rastúci, u ktorých dlhé řapíky listov a kvetné stonky smerujú k hladine; podlhovasté hlízovité části na dne sa navyše spracovávajú aj v exotické kuchyni. Celý Článek tak predstavuje príjemnú a prehľadnú rekapituláciu pre všechny záujemcov o túto krásnu a užitočnú rastlinu.

Ďalší Články, ktoré stoja za pozornosť:

Roland Schreiber: Batrochoglanis raninus, „Fettwellův žabí sumec“
Ralf Britz: Sinobdella, neobvyklý rod ostnoploutvých úhořovitých ryb
Jan Fioole: Parachromis managuensis, působivý a většinou mírumilovný obr

Zaostrené na sumce

Šéfredaktor časopisu Daniel Konn-Vetterlein vo svém úvodníku priznáva, že je mu hlavné téma čísla 3/2026 časopisu Aquaristik veľmi blízké. Hlavné téma čísla, celých 16 strán je totiž venované sumcom. Markus Kaluza Články navyše ilustruje krásnymi detailnými fotografiami.

Fascinácia Pseudacanthicus & Leporacanthicus: „Kaktusy“ a „Upíri“ v akváriu

Tento Článek podrobne predstavuje dvä z najcharizmatickejších skupín krunýřovcov (Loricariidae) – rody Pseudacanthicus (tzv. kaktusoví sumci) a Leporacanthicus (upír-pleco). Autor Markus Kaluza nás provádí svetom týchto „power-fishes“ z Amazonky, Orinoka a ďalších juhoamerických tokov, pričom kladie důraz na ich špecifické biologické nároky a sociálné chovanie.

Kľúčové body Článku:

Taxonómia a morfológia: Rozbor charakteristických znakov, ako sú silné odontody (biologii označení pre malú, tvrdú štruktúru podobnú zubu) u rodu Pseudacanthicus a unikátny chrup prispôsobený k lovu bezobratlých u rodu Leporacanthicus.
Chov v akváriu: Pre úspěšný chov je nevyhnutná dostatočná délka nádrže (min. 150 cm), silné prúdenie vody, vysoký obsah kyslíku a teplota medzi 26 a 30 °C. Článek upozorňuje na teritorialitu dospelých jedincov a nutnosť členitého interiéru s úkryty.
Nutričné nároky: Na rozdiel od bežných „krmícich rybiek“ sa jedná o mäsožravé či všežravé druhy so silnou preferenciou pre živočíšne proteíny (mäkkýši, hmyzí larvy, krevety).
Odchov a reprodukcia: Detailný pohľad na stimuláciu trenia (změny pH, pokles tlaku) a náročnú péč o potěr. Autor sdílí skúsenosti s agresivitou mladých rýb a kritickou fází vývoja lariev po vstrebání žloutkového váčku.
Prehľad druhov: Predstavení populárných L-forem, ako sú L 24, L 25, L 114 (Pseudacanthicus) alebo L 29, L 91 a L 264 (Leporacanthicus).

Článek ponúka komplexný pohľad pre pokročilé akvaristov, ktorí chcú porozumieť dynamike týchto majestátnych rýb a prispieť k ich udržateľnému chovu v hobby.

🛡️ Zdravie a výživa: "Vakuové vymrazování" (GVG) (9)

Autor Dieter Untergasser na svých prednáškách často hovorí o strave a jej význame pre vodné živočíchy. Nejinak tomu je také v Článku v březnovém čísle.

Správna výživa nie je v akvaristike len otázkou nasýtenia, ale základným pilierom prevencie chorôb a dlhého veku rýb. Článek sa zaoberá kritickými rozdielmi medzi různymi formami krmív a varuje pred následkami nevhodnej stravy. Hlavné body Článku:

1. Právny a etický rozmer: Zákon na ochranu zvierat sa vzťahuje aj na „nižší“ tvory, ako sú koráli, morské sasanky, hmyz, korýši a ryby. Chovateľ má zákonnú povinnosť zabezpečiť zvieratám zodpovedajúcu výživu a vyhnúť sa působeniu bolesti či poškodení zdravia v důsledku špatného kŕmenia.
2. Riziká skrytých sacharidov: U mnohých bežných suchých krmív je podiel sacharidov príliš vysoký (často nad 40 %). To vedie k tučnení jater a tělesných dutín. Pre väčšinu akvarijných rýb by mal byť podiel sacharidov pod 25 %, pričom důležité je doplňovať stravu o balastné látky pre správne trávenie.
3. Porovnání foriem krmív: Živé vs. mražené vs. GVG (Gefrier-Vakuum-Getrocknet)

Živé krmivo zůstává najhodnotnejším zdrojom díky obsahu strěvneho obsahu kořisti a aktívnym trávicím enzýmom.
Mražené krmivo: Proces mrazení vytváří krystalky ledu, ktoré poškozujú buněčné štruktúry. Pri rozmrazovaní dochází k úniku vitamínů a důležitých živín do vody.
GVG (Vakuové vymrazování): Táto metóda (lyofilizácia) predstavuje špičkovú alternatívu. Vďaka sublimácii ledu pri nízkych teplotách zústávajú bunky neporušené. Krmivo si zachováva až 95 % výžívové hodnoty živého organizmu, je sterilné a bezpečné z hľadiska patogénov.

4. Prevencia ako cieľ: Nedostatok vitamínů (napr. vitamínu C) a minerálů vedie k deformáciam kostry a oslabení imunitného systému. Autor odporúča kombinovať vysoko kvalitné suché krmivo s dennou dávkou krmív bohatých na balastné látky (Artemia, Daphnia) a lyofilizovaných (GVG) zložiek.

Pestrá strava, ktorá rešpektuje biologické potreby konkrétného druhu, je najúčinnejším lékom. Investícia do kvalitného krmiva s šetrným procesom spracovania (GVG) sa chovateľom vráti v podobe zdravých, vitálnych a farebne výrazných rýb bez nutnosti častého léčenia medikamentmi.

🏮 KOI sekcia: Jazierko nie je otročina (10)

Chov koi kaprov je často vnímaný ako časovo náročný a technicky zložitý koníček. Martin Kammerer (Konishi Europe GmbH) v rozhovore vysvetľuje, že kľúčom k úspechu nie je „otročenié“ jazierku, ale pochopenie jazierka ako uzavretého biologického systému, ktorý vyžaduje správne technologické a metodické impulzy.

1. Technika
Častou chybou začiatočníkov je poddimenzovaná filtrácia, ktorá vedie k nekonečnému kolotoču čistenia a údržby.

Moderná filtrácia: Automatické systémy (bubnové alebo papierové filtre) odstraňujú nečistoty z vody skôr, než sa začnú rozkladať. Tím sa nároky na údržbu znižujú témeř na nulu.
Prúdenie a UV: Cílené prúdenie smeruje nečistoty k filtrom a výkonné UV lampy zaisťujú průzračnú vodu bez rias.

V rozhovore Martin Kramer upozorňuje na to, že ak sa majiteľ stáva „otrokôm“ svojho jazierka, príčinou je téma vždy chyba v původní pláne alebo podcenenie techniky.

2. Kŕmenie
Krmivo nie je len výživa, ale najdôležitejší faktor ovplyvňujúci kvalitu vody.

Biologický rytmus: Koi nemajú žalúdok, krmivo preto prechádza priamo do čriev. Z tohto dôvodu je nevyhnutné kŕmiť viackrát denne v malých dávkach.
Vplyv teploty: Pri teplotách nad 20 °C ryby vyžadujú viac energie (4–5 kŕmení denne). Nad 27 °C je však nutné dávky znížiť kvôli klesajúcej dostupnosti kyslíku vo vode.

Lacné krmivo zvyšuje záťaž filtrov a zhoršuje vitalitu rýb. Kvalitné krmivo je investíciou do stability celého systému.

3. Predchádzanie stresu a mikrobiom
Najviac náročné je spoznať, či je koi v podmienkach spokojné. Majú schopnosť stres maskovať. Ryba vyzerá pokojne a žerie, aj keď vnútri trpí vysokými hodnotami dusíkatých látok.

Výměna vody: Uzavretý systém jazierka prirodzene hromadí odpadné látky. Pravidelná výměna vody (v lete 20-25 % týdně) je najefektívnejší spôsob, ako odbúrať neviditeľný tlak na organizmus rýb.
Zdravý mikrobiom: Boj proti všetkým baktériám je chybný. Cílom je budovať rozmanitý, stabilný mikrobiom, ktorý posilňuje imunitný systém rýb. Kontakt s „priateľskými“ baktériami udržuje ryby vitálné.

4. Genetika a evolúcia chovu
Za posledních 20 rokov prešiel chov v Japonsku obrovským skokom. Dnešní koi majú stabilnejšie farby, lepší tělesnú stavbu a výraznejšie pigmentáciu. Kvalitná genetika vscaron;ak vyžaduje zodpovedajúce prostredí; bez špičkové péče potenciál špičkové linie zaniká.

Úspešné jazierko pre koi nie je o show-efektoch, ale o predvídateľnosti. Kto pravidelne meria parametre vody, kontroluje prúdenie a pečuje o mikrobiom, ten sa vyhne náhlym nestabilitám a chorobám. Umění nie je léčiť, keď je choroba alebo strádání vidieť, ale zabrániť tomu skôr, než vznikne.

Cesta za novými duhovkami Papuy-Novej Guiney v Aquaristik 1/2026

Článek Hanse-Georga Everse nás zavádí do odľahlých oblastí Západné Papuy (oblasti okolo řeky Taritatu a jazera Bira), kde autor so svojím týmom pátral po nových a vzácných formách duhoviek (Melanotaeniidae).

Chilatherina sp. „Taritatu“ pravdepodobne sa jedná o nový druh objavený v prítocích řeky Taritatu (tzv. Kali Biru – „Modrá řeka“). Ryba sa vyznačuje fascinujúcim zafarbením - predné dvä tretiny těla sú jasne modré až bílé, zatiaľ čo zadná tretina je intenzívne červená, najmä u dominantných samcov v toku.

Chilatherina bleheri: Článek mapuje návštěvu jazera Bira (známeho také ako Lake Holmes), ktoré je domovinou tohto ikonického druhu. Hanse-Georg Evers popisuje premenu vzhľadu rýb v závislosti na veku – starší samci získavajú vysoký hřbet a špecifickú kresbu.

Melanotaenia goldiei: Pozorovaná v čistých, prúdiacich vodách poblíž města Timika v južnej části Západné Papuy.

Ak premýšľate o ich chove a odchove

Ak sa budete chystať duhovky chovať, je nutné si uvedomiť, že duhovky vyžadujú čistú, okysličenú vodu s mírným prúdením. Ideálná je pravidelná výměna vody (cca 30 % týdně), ktorá stimuluje ryby k aktivite a trení. Väčšina druhov prosperuje v stredne tvrdej vode s neutrálnym až ľahko alkalickým pH. Čo sa týka potravy, tak autor zdůrazňuje pestrosť. Ačkoľvek kvalitné granuláty stačí, živá a mražená potrava (perloočky, komáří larvy) je kľúčová pre sýte farby. Varuje pred nitěnkami a patentkami z nekvalitných zdrojov, ktoré môžu spôsobiť črevné problémy.

Ryby kladú jikry do jemnolistých rastlín alebo umelých výtěrových mopov. Kľúčovým problémom nie je samotný výtěr, ale kŕmenie mikroskopického plůdku v prvých dňoch (vhodné sú trepky alebo vírníci, neskôr nauplie artemií). Plůdek po vyliahnutí postrádá žloutkový váček a musí být ihneď kŕmen. Ak nie je k dispozícii živý plankton (vírníci, trepky), odporúča sa ako núdzové riešenie natvrdo uvarený vaječný žĺtok protlačený jemným sítem (pozor na rýchle zkaženie vody).

Článek potvrdzuje, že duhovky je možné úspešne chovať s ďalšími mírnými druhmi, napríklad s "Blue eye" Pseudomugil ivantsoffi. Hanse-Georg Evers upozorňuje na důležitosť udržania čistých línií v akváriách, aby nedochádzalo ku kríženiu různych druhov a foriem. I po 30 rokoch od prvých importov zůstáva Papua-Nová Guinea nevyčerpanou pokladnicou akvaristiky, čo potvrdzuje aj aktuálny nález formy „Taritatu“, jejž DNA je názku zkoumána vedcami v Austrálii.

Aktuality z vedy a taxonómie (Aquaristik 1/2026)

Revízia rodu Devario na Srí Lance

Nová štúdia (Sudasinghe et al., 2025) priniesla zásadné jasno do rozšírenia a príbuzenských vzťahov rodu Devario na tomto ostrove. Původních sedem uvádzaných foriem bolo zredukováno na pět platných druhov. Dva dřívější druhy boli označené za synonymá.

Nový druh Devario altus: Vedci popsali pátý druh, ktorý je silné špecializovaný a vyskytuje sa iba na jedné lokalite v nadmorskej výške 1580 m n. m.

Štúdia na 136 vzorkách odhalila, že vprírode dochází k častej hybridizácii medzi druhmi (Devario malabaricus x Devario pathirana a Devario malabaricus x Devario micronema). Generalista Devario malabaricus sa vďaka svéj prispôsobivosti dostáva do kontaktu so všetkými ostatnými špecializovanými druhmi.

Nová „Kráľovská tetra“ Inpaichthys luizae

Dříve známá pod obchodním názvom „Black Arrow“, bola táto tetra z centrální Brazílie (povodie Rio Tapajós) oficiálne vedecky popsaná.Typickým znakom je široký černý podélný pruh táhnuci sa od prsních ploutví až do stredu ocasnej ploutve.Druh vykazuje zvláštnosť v prítomnosti tukové ploutvičky. Niektorí jedinci ju majú, iným chybí, čo je u jedného druhu neobvyklé.

Pretože bola vedecky popsaná až názku, vďaka rýchlemu komerčnému odchovu je už bežne dostupná na akvaristickom trhu, čo znižuje tlak na divoké populácie.

DCG-Informácie

Január 2026 (57. ročník)

Nemôžeme nezmíniť ani Článek o DCG sympóziu v Münsteru, jehož autorkou je Linda Vlachová z ForAquarist. Šlo o veľmi vydarenú akciu pořádanú v miestnej zoo, kde mohli účastníci vyslechnúť zaujímavé prednášky Dietera Untergassera, Dr. Stefana Pierdziga, Dr. Stanislava Kislyuka alebo Dr. Andrase Spreinata. Viac o tejto ceste a samotnom sympóziu prináší reportáž DCG Symposium: 800 km za inspiráciou - z Kutné Hory na kongres DCG v Münster Zoo

🐡 Cichlidy: Prekvapivé chovanie a taxonómia

Ďalším textom je Článek, ktorý stojí za povšimnutí, je Článek od Uwe Wernera venovaný druhu Bentochromis nigrodorsalis.(4)

Benitochromis nigrodorsalis patrí k najzaujímavejším, a pritom stále nedoceneným západoafrickým cichlidám. Táto západoafrická cichlida z drobných tokov pod Mount Cameroon patrí k mimoriadne zaujímavým druhom. Zaujme nielen kresbou a výrazným pohlavným dimorfizmom, ale aj neobvyklým reprodukčným chovaním. U Benitochromis nigrodorsalis iniciatívu pri námluvách preberá samica. Práve ona v plné vyfarbení aktívne láká partnera, zatiaľ čo samec reaguje až na jej podněty, čo je u cichlid neobvyklé a dělá z tohto nenápadného druhu z kamerunských tokov mimoriadne atraktívny mimo iné práve pre pozorovanie.

Február 2026 (57. ročník)

Veľmi zaujímavý je z februárového čísla Článek Inga Schindlera o novinkách v taxonómii rodu Mesonauta. Pre akvaristov je to téma atraktívna už preto, že práve tieto cichlidky patrí medzi známe a obľúbené juhoamerické ryby, u nichž je ale systematika stále nedokončená.

Hlavná pozornosť je venovaná novému popsanému druhu Mesonauta karipuna z brazílskeho státu Amapá. Autor prehľadne ukazuje, podľa akých znakov je možné tento druh odlišit od príbuzných foriem, najmä podľa kresby tmavých pruhov na těle. Práve kombinácia kresby, morfologických znakov a novéj molekulárnej dát dáva Článku veľkú hodnotu aj pre skusenejšie čtenáre.

Text zároveň dobre pripomína, že taxonómia nie je mŕtva disciplína, ale živý proces. To, čo sa v akváriách dlho bralo ako ustálené, může byť po nových revíziách chápané inak. Pre záujemcov o juhoamerické cichlidy je to preto jeden z tých Článků, ktoré stoja za pozorné prečítaní. (5)

Wolfgang Staeck vo svèom Článku o terčovcoch z okolia Iquitos ukazuje Symphysodon nielen ako ikonické akvarijné ryby, ale aj ako druhy pevne svázané s rytmom amazonských záplav, lokálnym výskytom a realitou odlovu pre export. Text prepája biologiu, geografiu a akvaristickú prax a práve tým je práve pomerne zaujímavý. (6)

Marec 2026 (57. ročník)

V marcovom čísle veľmi zaujímavý pôsobí text venovaný tanganickým šnekáom Neolamprologus brevis a Neolamprologus calliurus. Na první pohľad ide o blízke príbuzné a snadno zamieňateľné ryby, článek ale ukazuje, že rozdiely medzi nimi nie sú len otázkou názvu, nýbrž aj skutočného spôsobu života. Vedľa taxonomických súvislostí totiž autor rozoberá aj zásadne odlišné párovacie stratégie: zatiaľ čo Neolamprologus brevis vytvára stabilný pár, u Neolamprologus calliurus je pozorovaný polygamný model. Práve spojení systematiky, terénnych pozorovaní a reprodukčnej biológie dělá z Článku mimoriadne podnýtné čítanie pre každého, kto sa zaujíma o cichlidy z jazera Tanganika.

📚 Zoznam použitéj literatúry (Q1/2026)

Magazín Amazonas (Marec/APRIL 2026)

(1) BITTER, Friedrich. Entwicklung des Japanischen Reisfisches. Amazonas. 2026, roč. 22, č. 2 (marec/april), s. 10–17.
(1) BITTER, Friedrich. Medaka-Zuchtformen. Amazonas. 2026, roč. 22, č. 2 (marec/april), s. 18–27.
(2) EVERS, Hans-Georg. Zur Kenntnis zweier neuer Reisfische aus Sulawesi. Amazonas. 2026, roč. 22, č. 2 (marec/april), s. 28–35.
(3) SUTTER, Rudolf. Schön und nützlich: der Tigerlotus. Amazonas. 2026, roč. 22, č. 2 (marec/april).

Magazín Aquaristik (3/2026)

(8) KALUZA, Markus. Faszination Pseudacanthicus & Leporacanthicus: Vampire im Aquarium. Aquaristik. 2026, č. 3, s. 16–27.
(8) KALUZA, Markus. Faszination Pseudacanthicus & Leporacanthicus: Giganten unter den Harnischwelsen. Aquaristik. 2026, č. 3, s. 28–31.
(9) UNTERGASSER, Dieter. Das Futter macht den Unterschied: Folgen falscher Ernährung bei Fischen. Aquaristik. 2026, č. 3, s. 18–22.
(10) KAMMERER, Martin. Koiteich mit Konzept: Durch gute Planung und Voraussicht zum Erfolg. Aquaristik. 2026, č. 3, s. 40–45.

Magazín Aquaristik (1/2026)

(11) EVERS, Hans-Georg. Ein neuer Regenbogen am Himmel: Chilatherina sp. „Taritatu“. aquaristik. 2026, 34(1), 24–32. ISSN 1431-5564.
(12) SUDASINGHE, H., et al. Aus 7 mach 5: Devario-Bärblinge. aquaristik. 2026, 34(1), 10. ISSN 1431-5564.
(13) DAGOSTA, F. C. P. An ode to beauty: the discovery of one of the most spectacular tetras (Characiformes: Acestrorhaphidae) – a new species of Inpaichthys from the rio Juruena, Brazil. Neotropical Ichthyology [online]. 2025, 23(3) [cit. 2026-04-01]. Dostupné z: https://doi.org/10.1590/1982-0224-2025-0052. (Referováno v aquaristik 1/2026, s. 11).

Magazín DCG-Informácie (Január–Marec 2026)

VLACHOVÁ, Linda. DCG Symposium: 800 km za inspiráciou – z Kutné Hory na kongres DCG v Münster Zoo. DCG-Informácie. 2026, roč. 57, č. 1 (január).
(4) WERNER, Uwe. In Kamerun zu Hause: Benitochromis nigrodorsalis (Lamboj, 2001). DCG-Informácie. 2026, roč. 57, č. 1 (január).
(5) SCHINDLER, Ingo. Neues zur Taxonomie der Flaggenbuntbarsche (Mesonauta). DCG-Informácie. 2026, roč. 57, č. 2 (február).
(6) STAECK, Wolfgang. Diskusbuntbarsche aus der Umgebung von Iquitos. DCG-Informácie. 2026, roč. 57, č. 2 (február).
(7) BÜSCHER, Heinz H. Vergleich der Fortpflanzungsstrategien: Neolamprologus brevis und Neolamprologus calliurus. DCG-Informácie. 2026, roč. 57, č. 3 (marec).

What do you think of my 240 l jungle?